Čo je osamelosť? Ťažkú odpoveď sa pokúsili vizuálne vyjadriť ľudia s diagnózou autizmu aj známi výtvarníci. Ich diela visia na spoločnej výstave. Hľadajme, čo majú spoločné.
Volám sa Frode Felipe Schjelderup. Žijem v Nórsku, ale narodil sa v Kolumbii. Som adoptovaný. Som výtvarník a hudobník, outsider aj insider súčasne. To prvé je, keď žijem vo svojom vlastnom svete, a to druhé, keď žijem spolu s ľuďmi. Inšpiruje ma blackmetal, pomáha mi v tme hľadať svetlo.
Osamelosť je mojou súčasťou. Komunikovať o tom s ľuďmi a vyjadrovať im hĺbku mojich myšlienok je veľmi ťažké. Preto je pre ľudí s autizmom umelecká tvorba obrovským potenciálom. A nezaťažuje ich nárokmi na kvalitu ani na úspech.
Takto dokáže o osamelosti rozprávať umelec s diagnózou autizmu. Za jeho veľkým duševným posunom sú roky intenzívnej starostlivosti, rodičovská láska, podporený umelecký talent.
Práce Frode Felipa Schjelderupa boli už na viacerých medzinárodných výstavách, hovoria mu dokonca nórsky Basquiat. Je jedným zo 42 umelcov, ktorí vytvorili svoje diela pre výstavu Osamelí. Pred pár dňami ju sprístupnili v bratislavskom Pálffyho paláci, kde svoj príhovor osobne predniesol.
Frode Felipe SchjelderupČo vedie ruku a myseľ
Osamelosť je stav, ktorý si neradi pripúšťame, hoci neraz s ním tajne bojujeme a o to ťažšie sa nám nadväzujú vzťahy s okolitým svetom. Oveľa komplikovanejšie to majú ľudia s autizmom, pre ktorých sa problém so sociálnymi väzbami a chýbajúca predstavivosť stávajú diagnózou.
S témou osamelosti sa v Lige za duševné zdravie v minulosti stretla historička umenia Naďa Kančevová. Aj s dokumentaristom Ivom Brachtlom neskôr začali uvažovať nad prezentáciou, ktorá by ukázala, ako na ňu dokážu reagovať ľudia s autizmom.
Čo pre nich osamelosť znamená? Čo vedie ich ruku a myseľ, keď majú osamelosť vizuálne stvárniť?
Aby problém čo najviac priblížili, rozhodli sa s témou osloviť aj školených výtvarníkov. Vopred ich na ňu nepripravovali, heslo vždy padlo, až keď prišli k umelcovi do ateliéru a zapli kameru. Vďaka zdĺhavej terénnej práci vznikol veľký súbor výpovedí, s ktorými sa výtvarné diela spájajú.
Rovnako oslovili aj ľudí s autistickou poruchou. Navštívili takých, čo sa už ako výtvarníci vyjadrujú dlhšie, dokonca na výtvarnej scéne dobre fungujú, ale aj takých, čo majú skúsenosť tohto druhu minimálnu. Súčasťou výstavy je tak aj audiovizuálny dokument s autentickými výpoveďami a záznamom tvorivého procesu.
Fero Tóth.Viac, než si myslíme
„Autizmus je choroba spektra, každý autista má celkom iný temperament, a tak sú ich pohľady veľmi rozdielne,“ vraví Naďa Kančevová, kurátorka výstavy. Sama musela zo začiatku prekonávať obavu z toho, ako oslovení na tému zareagujú.
Situácie boli aj vypäté. Boli takí, čo sa pri slove osamelosť rozplakali, aj takí, čo začali po miestnosti rozhadzovať predmety. Vo väčšine z nich téma veľmi intenzívne zarezonovala.
V náročnejších situáciách pracovali tvorcovia v spolupráci s opatrovníkmi autistov, no čo možno s ich najmenšími zásahmi do diania. „Ich správanie navonok, niekedy až hrubé, sa niekedy úplne odlišuje od spôsobu ich výtvarného výrazu,“ hovorí kurátorka.
Ladane Németh (zdroj: FOTO - GMB)Napríklad štrnásťročná Júlia Leto veľa kreslí a jej témou sú rozkvitnuté polia a lúky. Keď však začula slovo osamelosť, hneď vyhŕkla slovo krv a pofŕkala obraz červenou farbou.
„Bolo zaujímavé sledovať, že kým školení výtvarníci pri téme radi zostávali vo svojom koncepte a prispôsobili si ho, reakcie ľudí s autizmom boli silné a naozaj bezprostredné. Prekvapilo ma, že v nich veci rezonujú omnoho viac, než si myslíme.“
Běla Sýkorová (zdroj: FOTO - GMB)Nikdy sám, stále sám
Výstava Osamelí zahŕňa práce výtvarníkov z Česka, Slovenska a Nórska. Medzi vystavujúcimi zo Slovenska nájdeme mená ako Palo Čejka, Erik Binder, Mária Čorejová, Petra Feriancová, Patrik Illo, Marek Kvetan, Monika Mikyšková, Svätopluk Mikyta, Kristýna Španihelová, Ján Triaška, Olja Triaška Stefanović, Peter Valo a mnohé ďalšie.
„Je to zaujímavý princíp, Málokedy sa vidí, aby výtvarníci reagovali na zadanie,“ hovorí jeden z nich Erik Binder. Pri téme osamelosť začal kresliť malú postavičku vo veľkom priestore, ktorá napokon dostala vyrezanú podobu v pet fľaši ako v symbole osamotenosti a izolácie.
Erik Binder v procese tvorby. (zdroj: FOTO - ARCHÍV E.B.)
(zdroj: FOTO - GMB)Nie je to podľa neho najpríjemnejšia téma, ľudia sa osamelosti boja a rovnako ako potrebujú byť občas sami, vyhľadávajú aj spoločnosť.
„Človek je do istej miery sám a zároveň nikdy sám nie je, pričom hranica medzi kontrolovanou samotou a osamelosťou je veľmi tenká,“ uvažuje. „Napokon, aj keď si večer vedľa niekoho ľahnete, neviete, čo sa mu sníva. A vy zase snívate svoje sny.“
