SAN SEBASTIAN. Stúpa počet alkoholikov, stúpa počet mladých narkomanov, stúpa počet dievčat, ktoré znásilňujú vlastní kamaráti. V krajine žije primálo ľudí, čo vidia vo svojom živote perspektívu, a naopak, je priveľa takých, ktorí nevedia, čo počas tmavých dní robiť s prebytkom svojej energie.
Už niekoľko rokov zverejňujú na Islande takéto štatistiky a režisérov to núti vstať, vziať pero a zapnúť kameru. Diela, ktoré vznikli inšpirované takýmito číslami, vytvárali tvár škandinávskej kinematografie a mali zásluhu na jej úspechu. Islandské filmy sú obrazom toho, ako veľmi sú ľudské životy podmienené krajinou - krásnou, ale mierne deprimujúcou. Naznačujú, že aj ľudia sa pod svojím tichým povrchom správajú ako prírodné živly, sú pripravení v jednom momente preraziť hrádzu, vybuchnúť.
Baltasar Kormárkur ako lekár na hrane zločinu vo filme Prísaha. (zdroj: OUTNOW)Lekár alebo vrah
Aj tu na festivale v San Sebastiane vlani vyhral taký film: intímna dráma o chlapcovi, ktorý vyrastal pri otcovi alkoholikovi a ktorý raz tiež k alkoholizmu dospeje. Volala sa Sparrow a nakrútil ju Rúnar Rúnarsson.
Islandskí režiséri by ešte niekoľko rokov mohli pokračovať v tomto trende. Spokojní, že taká malá kinematografia dobyla svet. Evidentne však takúto hru nechceli prijať a spamätali sa skôr, ako by publikum zistilo, že už má takýchto príbehov dosť a že raz pri ich meditatívnej nálade zaspí od nudy.
