O čom súčasníci najviac píšu?
„O sebe. To je základná téma dneška. Trendy písania o vlastnej životnej skúsenosti tu boli vždy, no dnes sú výraznejšie ako v minulosti. Literatúra chce mať autentický ráz, chce byť osobnou výpoveďou, pravdivou, hoci nejakým spôsobom štylizovanou. Od spôsobu tejto štylizácie a schopnosti rozprávať zaujímavým spôsobom potom závisí kvalita literatúry. Lebo samotný ľudský osud nie je z literárneho hľadiska až taký zaujímavý. Je to až spôsob, akým sa uchopí.“

Kedy budeme o súčasnom autorovi vedieť povedať, že je rovnaký klasik ako Mňačko či Tatarka?
„Možno vtedy, keď ten autor nejakým spôsobom reprezentuje svoju éru. Väčšinou však dobe, v ktorej žijeme, nerozumieme, a preto sa to dá povedať až s odstupom času. Ten odstup však nemusí byť veľmi dlhý. Jedným takým autorom nedávnej minulosti, alebo ak chcete rozšírenej súčasnosti, bol Peter Pišťanek.
Veľa ľudí, ktorí sa zaoberajú literatúrou, sa zhodne na tom, že práve on reprezentuje 90. roky, takže ak chceme používať termín klasik, on by ním pre toto obdobie mohol byť. Najlepšie vystihol životný pocit tých rokov, podobne, ako ho v inom období reprezentoval napríklad Dominik Tatarka.“
Takže až o desať, dvadsať rokov budeme vedieť, či je niekto zo súčasníkov lepší ako minulí klasici?
„Reprezentantom svojej doby nemusí byť nutne ten najlepší – ak niečo také vôbec v umení existuje. Niekedy práve tí najlepší bývajú príliš čudní na to, aby sme im porozumeli v najhlbšej podobe a tí, čo sú všeobecne akceptovateľnejší a zrozumiteľnejší, bývajú pre nás viac klasikmi. Napokon, často príliš nerozumieme ani im. Stačí nám, že vieme o ich soche na námestí.“
Ako by sa dala charakterizovať súčasná generácia slovenských autorov?
„Myslím, že jej jediným spoločným rysom je to, že žiadny spoločný rys nemá. Všetci autori aj autorky si dávajú priam až programovo pozor, aby neboli súčasťou nijakej generácie. Je tu ešte stále veľmi silná časť autorov, ktorých poetika vyrastá zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, typickým príkladom je niekoľkonásobný víťaz Anasoft litery Pavel Vilikovský.