Netvária sa, že za dve hodiny dokážu všetko vyriešiť. Nechcú tvrdiť, že za dve hodiny možno vytvoriť presný profil vraha, chytiť ho, popritom aj vykresliť charaktery detektívov, ktorí po ňom idú, a nakoniec tomu všetkému ešte vymyslieť dramatickú pointu. Detektívne seriály potrebujú čas, napätie chcú vytvárať pomaly, postupne, detailne a uveriteľne. Preto aj dnes zažívajú také hviezdne obdobie.
Zdá sa, že ľudia sú unavení z instantných filmových konštruktov a od prezieravých seriálových tvorcov dostali presne to, po čom túžili. Ešte aj filmové festivaly na to reagujú a mnohé do svojich programov zaraďujú najnovšie experimenty seriálovej tvorby. Na prestížnom festivale v San Sebastiane však práve premietli nečakané prekvapenie. Detektívny triler Nech nám boh odpustí je príkladom, že seriálový mýtus možno vyvrátiť.
Aj v dvojhodinových filmoch možno chytiť vraha dôstojne a ponúknuť pritom realistický záznam podsvetia. Tu sú príklady:
1. Sedem (1995)
réžia: David Fincher
Po tomto filme si možno mnohí režiséri povedali, že už nemá zmysel venovať sa sériovým vrahom, pretože to nikto lepšie nenakrúti. Brad Pritt hrá začínajúceho detektíva, Morgan Freeman zas policajta na odchode. Spolu pátrajú po mužovi, ktorý sa pri vraždení odvoláva na sedem smrteľných hriechov. Režisér David Fincher vie s atmosférou zločinu pracovať mimoriadne pôsobivo, pre tento príbeh vytvoril takmer snovú atmosféru a vystupňoval ho tak, že mladý detektív sa v ňom dostal až na pokraj šialenstva.
Mimoriadny úspech filmu Sedem spôsobil aj skvelý dramatický zvrat v logike príbehu a fantastický herecký výkon Kevina Spaceyho, ktorý stojí na strane zla.
