Cenu Anasoft litera získal Peter Macsovszky. Zvíťazil jeho ironický odstup od závažných tém.
Desiati finalisti, štyria horúci kandidáti, piati porotcovia, taký bol záverečný boj o prvenstvo v súťaži o prestížnu cenu Anasoft litera, honorovanú sumou desaťtisíc eur. Víťaza jej 11. ročníka vyhlásili dnes večer, je ním Peter Macsovszky, ktorý prispieva aj do nášho denníka.
V rozhodujúcej chvíli ho porota uprednostnila pred Irenou Brežnou, Ballom a Dušanom Dušekom. Ten s knihou Ponožky pred odletom získal Cenu čitateľov.
Macsovszkého román Tantalópolis o nachádzaní svojho miesta pod tropickým slnkom zaujal porotu zmyslom pre humor. Ocenila jeho ironický odstup od závažných tém, ktoré inovatívne spracúva v cestopisnom žánri. „Pokúša sa o vždy iný spôsob písania, dokazuje to v kontexte predchádzajúcich diel aj týmto románom,“ hovorí člen poroty, literárny vedec Radoslav Passia.
Macsovszky, žijúci v súčasnosti v Brazílii, patril v úzkom výbere spolu s Irenou Brežnou k autorom reprezentujúcim spisovateľov píšucich v zahraničí. Irena Brežná vo svojom románe Nevďačná cudzinka zaujímavým jazykom vykresľuje, čím žije dnešná Európa.
Macsovszkého jazyk je literárnejší, vracia sa v ňom v spomienkach do minulosti cez detské knihy, tematizuje písanie ako tvorivý postup, je štylisticky príznakový a celé dielo napokon vystupuje ako veľmi vrstevnaté. To u poroty najviac zavážilo.

Mám si namýšľať, že som dobrý?
Szoborkay už má svoje ja, iba sa s ním učí žiť. Pátra po mieste, kde by mohol v pokoji dožiť. Tak vidí hrdinu svojho románu Tantalópolis jeho autor PETER MACSOVSZKY. Z Brazílie, kde žije, sa na Slovensko ani po získaní ceny Anasoft litera neponáhľa.
Aký je to pocit na druhej strane zemegule, že máte slovenskú literárnu cenu?
„Nezvyklý. Ale rovnako nezvyklý by bol, aj keby som žil na Slovensku. Asi je to tým, že viac mi vyhovuje život na periférii, mimo verejnej pozornosti. A potom: Keď sa rozdávajú literárne ceny, vždy myslím na dávnych spisovateľov, ktorí nijaké ceny nedostávali. Neviem, čo je lepšie. Žiť v časoch bez literárnych cien – ako žili trebárs Cervantes, Dostojevskij a Hašek – alebo si namýšľať, že hodnotu spisovateľovho diela určujú získané trofeje?"
Už dlho žijete mimo Slovenska, vystriedali ste destinácie, predošlú knihu ste písali v Holandsku, Tantalópolis vznikol v Brazílii. Ako funguje vaše sito v hlave, aby nebolo očividné, že vám písanie pomáha v cudzine prežiť?
„Hm, to mi nikdy nenapadlo. Že písanie pomáha prežiť. A ešte k tomu v cudzine. Skôr by som povedal, že je poriadne na prekážku. Lebo čas venovaný písaniu by sa mal využiť na dôkladnejšie štúdium miestneho jazyka.“
Váš hrdina Szoborkay hľadá cez maďarských aj uhorských velikánov umenia svoje ja vo veľkom svete, kde sa globalizácii nedá ujsť, ale o to viac sa dá na všeličo nové prísť. O čo mu vlastne ide?
„Szoborkay nie je hrdina a nehľadá svoje ja. On ho už má, iba sa s ním učí žiť. Pátra po mieste, kde by mohol v pokoji dožiť.“
Pochádzate z maďarsko-slovenského prostredia. Čo vám cudzia kultúra hovorí o vašom temperamente?
„Asi máte na mysli mýtus o temperamentných obyvateľoch Latinskej Ameriky. Nuž, tu vládne rovnaká apatia ako v Európe. Asi je to dôsledok globálnej zábavy. V tejto oblasti padli aj posledné bariéry. Slovák by si výborne rozumel s tunajším zápecníkom. Bez ohľadu na to, či ten zápecník trávi svoje dni doma, pred obrazovkou, alebo na akadémii.“
Je pre vás ťažké udržiavať si jazyk mimo Slovenska, Maďarska, Európy?
„Pravdupovediac, neuvažoval som o udržiavaní jazyka, ani slovenského, ani maďarského. Takže neviem, v čom je to ťažké. Ja by som bol najradšej, keby som brazílskou portugalčinou vedel hovoriť plynule od prvého dňa. Keď sa rozhodnete žiť v cudzine, úvahy o údržbe slovenčiny či maďarčiny, či sa to niekomu páči alebo nie, musia ísť bokom. Pri riešení každodenných problémov by mi tie moje jazyky asi veľmi nepomohli.“
Čo spravíte s výhrou? Ak investujete do letenky na Slovensko, tak prečo pricestujete?
"Nechystám sa investovať ani letieť. Tento rok som už na Slovensku bol."