Pixies vznikli v osemdesiatych rokoch a potom mali dlhú prestávku. Báli ste sa, či novým albumom Head Carrier budete vedieť osloviť mladšie publikum a nových poslucháčov?
„Pravdu povediac, bral som ho len ako ďalší album. Nerozmýšľali sme nad akýmsi zložitým reklamným postupom, ako ho predstaviť čo najširšiemu publiku. Myslím si, že nášho cieľového poslucháča je ťažké definovať. Vidíme to na koncertoch, ktoré navštevujú ľudia rôzneho veku."
Sú aj takí, čo s vami starnú?
Keď sme hrali na festivale Coachella v roku 2004, pozrel som sa do publika a prvý raz videl more ľudí, z ktorých väčšina ani nebola na svete, keď sme kapelu založili. Všetci si s nami pospevovali texty, ktoré poznali naspamäť. Potom prešlo desať rokov, vrátili sme sa na rovnaký festival a v publiku boli mladí ľudia a tiež starší, tí istí, čo predtým – a opäť si pospevovali všetky texty. Máme veľké šťastie. Zvykneme si robiť žarty, že sme Grateful Dead alternatívnej hudby, že naše publikum je rovnako široké.“
Pred desiatimi rokmi ste koncertovali na Slovensku na festivale Pohoda, pamätáte si to?
