Ak sa už raz vyprázdnený pohár objaví na plátne opäť plný, lovec chýb zaplesá. V bondovke Casino Royale (2006) hľadači chýb riešili, koľko si vlastne James Bond z otráveného nápoja odpil. V jednej chvíli sa totiž zdalo, akoby ho vyprázdnil takmer do dna, no o chvíľu znova stál poloplný na kraji stola.
Alebo keď Michael Douglas na konci filmu Wall Street (1987) kráčal v zmáčanom kabáte a o sekundu neskôr opäť v suchom. Aj Rose má v Titanicu (1997) znamienko krásy raz na ľavej strane tváre, inokedy na pravej a jej v mladosti zelené oči sa vekom zmenili na blankytne modré.
Podobné faux pas bežný divák ponorený do deja pravdepodobne prehliadne, lovci chýb však v takej chvíli, naopak, vyťahujú svoje zápisníčky.
Ide o trochu čudný koníček, kratochvíľu, v ktorej sa cinefil stáva čímsi ako náruživým cenzorom. Sokolím okom sa filmový pátrač usiluje odhaliť všetky nedostatky, ktorých sa málo ostražití tvorcovia dopustili.
Keď sa členovia štábu zrkadlia v okne, mŕtvoly znovu ožívajú, do obrazu pretŕčajú mikrofóny na teleskopických rúčkach a rekvizity záhadne menia farbu, miznú alebo sa opäť objavujú, lovci neplánovaných prešľapov si prídu na svoje.
Aj v kultovom filme Quentina Tarantina Pulp Fiction: Historky z podsvetia (1994) sa objavili chybičky v nadväznosti. Diery v stene sa za Johnom Travoltom a Samuelom L. Jacksonom objavili, ešte než na nich začali strieľať. (zdroj: outnow.ch)V najpopulárnejších filmoch najviac chýb
Cennými úlovkami sa potom chvália na fanúšikovských stránkach. Za neodškriepiteľného víťaza pre rok 2015 s päťdesiatimi chybami pasovali sci-fi Star Wars: Sila sa prebúdza. Ani Jurský svet veľmi nezaostal a s tridsiatimi šiestimi sa umiestnil na tretej priečke.
