Samota bola vždy pre hudobníkov inšpiratívnou témou. Nie je v tom nič prekvapivé, veď byť spokojný sám so sebou býva prvým predpokladom na to, aby sa človek mohol zosúladiť s niekým iným. Mnoho skvelých albumov vzniklo po rozchode a opustenosť sa často objavuje aj v textoch kapely Longital.
Jeden z takých počujeme v ich novej piesni Krídla samoty. Trojica hudobníkov ju vybudovala na dvoch častiach. Je to veľmi minimalistické: klavír tu zahrá len niekoľko tónov, rytmus vytvára gitarové vybrnkávanie a speváčka Šina presne na stotinu sekundy dokázala odhadnúť, kedy si melódia vyžaduje, aby ju zjemnil jej hlas.
Slová a hudba až príliš trefne zachytávajú žiaľ a zároveň slobodu, ktorú môžeme zažívať sediac v prázdnom byte.
Krídla samoty sa nachádzajú na novom albume Longitalu Divoko, ktorý vyšiel začiatkom týždňa. Nesnaží sa nás však len poučiť o samote, chce nás skôr preniesť na miesto uprostred lesov v Bielych Karpatoch, kde sa nahrával.
Pod jedľu
Pred časom sa Longital vzdal elektronických prvkov a jeho hudobníci sa spoľahli čisto na akustický zvuk. Pôsobí to zároveň trochu spiatočnícky, ale tiež prirodzenejšie. Akoby nás chceli vytrhnúť z civilizácie a technologického šumu a posadiť nás k ohníku pod jedľou.
