Svoj najnovší film Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej nakrútil Tim Burton podľa knižky Ransona Riggsa.
Americký spisovateľ (nar. 1979) vyrastal na Floride, kde absolvoval strednú školu Pine View pre nadané deti. Odmalička mal slabosť pre staré bizarné fotografie. Zbiera ich a je ich znalcom, takže sa naňho obrátilo vydavateľstvo Quirk Books s ponukou, aby z nich zostavil obrazovú publikáciu. Keď mu redakcia navrhla, aby k obrázkom vymyslel príbeh, zrodil sa fenomén. V roku 2011 sa na pulty kníhkupectiev dostala prvá časť trilógie Domov slečny Peregrinovej pre nadané deti.
Fantastickej dobrodružno-romantickej literatúry pre staršiu mládež je ako maku. Riggsov román sa však udržal na popredných priečkach rebríčka bestsellerov New York Times vo svojej kategórii 70 týždňov! V rokoch 2014 a 2015 jeho úspech nasledovali dve pokračovania. K nám sa dostali v českom a neskôr aj v slovenskom vydaní.
Starý otec rozprával Jakovi Portmanovi príbehy o mimoriadne nadaných deťoch, ženách, čo sa o ne starajú a netvoroch, ktorí ich ohrozujú. Jake sa nazdával, že boli len inou verziou jeho osudov z čias vojny, keď ušiel pred nacistickou hrozbou z Poľska na waleský ostrov. Lenže vysvitne, že sú pravdivé. Deti s mimoriadnymi schopnosťami sa ukrývajú v časových slučkách, ale ani s pomocou starostlivých opatrovateliek ovládajúcich mágiu sa nevedia brániť hrozbe netvorov. Jedinou nádejou je sám Jake.

Staré fotografie s novým obsahom
Od ostatného čítania pre staršie deti sa Riggsove romány líšia nielen tým, že sú založené na autentických starých fotografiách, teda na obraze. Dôležitý je zreteľný autobiografický prvok i silný metaforický potenciál. Podstatná časť príbehu sa odohráva v Európe počas druhej svetovej vojny, ale aj v starom Londýne. Hrdinom je nehrdinský židovský chlapec zo súčasných Spojených štátov, aj ďalšie postavy sú mimoriadne bizarné a celku nechýba vtip ani svojrázna príťažlivá pochmúrna poézia.
Má všetko, čím sa vyznačujú filmy Tima Burtona. Preto sa už krátko po vyjdení prvého zväzku zjavili informácie o tom, že román do filmovej podoby adaptuje práve Burton. Jeho posledné snímky Frankenweenie a Big Eyes ani zďaleka neslávili taký úspech, ako Alica v krajine zázrakov. Burtonovi oddaní fanúšikovia síce neboli sklamaní, ale na komerčný úspech ich je primálo. Jeho film podľa staršieho televízneho seriálu Temné tiene dokonca skončil v mnohomiliónovej strate. Aj preto asi novinka nemieri na ctiteľov Burtonovej pochmúrnej estetiky ani fanúšikov Riggsových kníh. Je dokorán otvorená širokým diváckym vrstvám.


Fanúšikom vstup zakázaný!
Burton akoby potláčal sám seba, svoju fantáziu, predstavivosť a tvorivosť. Príbeh i postavy sa síce oproti knihe veľmi zmenili, ale román sa nestal základom pre Burtonove príznačné fantazmagorické výjavy. Naopak, 127-minútový 3D film v podstate verne a s pokorou slúži prostému publiku. Úzkostlivo dodržiava všetky dramaturgické zásady. Z pochopiteľných dôvodov však knihu zjednodušuje, splošťuje, okliešťuje. Zbavuje ju jedinečnosti a svojrázu v prospech doslovnosti, jednoznačnosti, prvoplánovosti a všeobecnej zrozumiteľnosti.
Aby ste sa na filme zabavili, nemusíte mať radi Burtonovu tvorbu ani Riggsove romány. To potvrdzuje tézu, že doménou náročnejších mainstreamových divákov sa stávajú televízne seriály, kým kino sa čoraz viac ponáša na ľahkú nezáväznú jarmočnú atrakciu.