Akoby nebol deň, keď by ste neboli na televíznej obrazovke. S Jurajom Kemkom účinkujete v zábavno-súťažnej relácii Dobre vedieť. Je to asi trochu iný projekt, než na aké ste zvyknutý.
Trochu, ale aj táto práca ma baví, pretože je založená sčasti na improvizácii. Čaro je v tom, že nemáme nič predpísané. Máme voľné ruky, a to je veľmi oslobodzujúce. Samozrejme, je to veľmi relatívne, pretože nejaké pravidlá dodržiavať musíme. Keby ma však mali do relácie vybrať na základe toho, že takéto informácie viem, tak to určite nerobím ja. Ide tam skôr o zábavu ako o vedomosti.
Hráte aj v novom seriáli Atletiko Cvernofka. Ako sa vám pozdáva?
Od začiatku sa mi veľmi páčilo, že je z futbalového prostredia. Tešil som sa, že na projekte sa podieľal aj režisér Csaba Molnár a tiež na kamarátov hercov.
Hrávate futbal?
Dnes už veľmi málo. Vyrastal som v Čifároch, dedinke medzi Nitrou a Levicami, potom sme sa presťahovali do Nitrianskych Hrnčiaroviec. Nezabudnem na svoje detstvo, bolo to najúžasnejšie obdobie. Celý deň sme boli vonku, hrali sme futbal, chodili sme sa kúpať do jazera, bicyklovali sme sa a bol som stále od hlavy po päty zablatený. Aj dnes si musím nájsť čas na šport aj napriek pracovným povinnostiam. Mávam problémy s platničkami, oveľa lepšie sa preto cítim, keď športujem. Chodím behať a cvičím. Na kolektívne športy mám menej času.
V seriáli Atletiko Cvernofka sa ako Pelé Baláž oblieka do žlto-červeného futbalového dresu. (zdroj: TV Markíza)Čo vás presvedčí, aby ste rolu alebo projekt vzali?
Musí ma predovšetkým zaujať, ale samozrejme, musí to niečo priniesť aj mne. Nerobím všetko, čo mi ponúkajú. Pri herectve je najdôležitejšie, aby sa herec nevyčerpal, nevybil si baterky. Základom je dobrý tvorivý tím. A samozrejme, musí sa mi páčiť aj scenár.
Ľudia vás z obrazoviek poznajú skôr ako komediálneho herca. Ste za každú zábavu, alebo máte v humore medze, za ktoré už nejdete?
Mám rád zábavu, nepovažujem sa však iba za „komediálneho herca“. Ľudia ma tak majú možno zaškatuľkovaného, lebo ma videli iba v takých projektoch. Herectvo robím a mám ho rád preto, že môžem meniť žánre. V tom má toto povolanie najväčšie čaro.
Uvítali by ste viac príležitostí zahrať si aj vážne postavy?
Nemám rozdelené vážne a smiešne roly, ale určite mám rád filmovú realitu a dúfam, že sa k tomu ešte viac v živote dostanem. Práve mám roztočený jeden film a zďaleka tam nehrám komediálnu postavu. Volá sa Špina a ide o režijný debut Terezy Nvotovej.
Aj herec vekom zreje ako víno. Boli ste v minulosti súčasťou projektov, s ktorými ste dnes vyslovene nespokojný?
Určite som sa na niektoré veci pozrel a povedal som si, že to bolo mierne naivné, alebo že by som ich dnes spravil inak. No herca hercom nerobia len prijaté príležitosti, ale aj tie odmietnuté. Musí si vedieť sám povedať, čo chce a čo nie. Ja dosť silno fungujem na intuícii, prakticky celý život. Aj keď bolo obdobie, keď som nemal peniaze, nerozmýšľal som nad ponukami len v dimenziách toho, ako na nich zarobím. Keď sa mi do niečoho nechcelo, proste som to nerobil. Ak som sa aj nechal presvedčiť a vnútri som cítil, že to nechcem robiť, taký bol aj výsledok.
(zdroj: SME - Gabriel Kuchta)V čom je začínajúca generácia hercov iná, ako keď ste s ostatnými „chalaňmi“ začínali vy?
Vždy sa to porovnáva s generáciami. Keď sme na herectvo prišli my, všetci nám hovorili - chlapci, čo vy chcete? Tu už herci boli. Či už naši pedagógovia Martin Huba alebo Milka Vášáryová, alebo predtým ešte staršia generácia hercov ako Ivan Rajniak či Štefan Kvietik. Mladšia generácia to má dnes ťažšie asi v tom, že na to, aká sme malá krajina, je tu obrovská konkurencia. Veľmi veľa mladých hercov ide na školu preto, že chcú natáčať seriály. Ja to nedehonestujem ani nezhadzujem, je to proste tak. Ja som išiel na herectvo, lebo ma veľmi bavilo divadlo, ani som vtedy nepomyslel na to, že budem niekedy aj natáčať. Ročne vychádza veľmi veľa hercov, vždy si hovorím, čo všetci tí ľudia budú robiť? Majú to ťažké.
