Urobil zo seba hlupáka, aby sa mohol stať svetovým filmárom

Poľskí colníci sa dali pomýliť. V máji 1978 preberali balík, ktorý smeroval na festival v Cannes. Pravdepodobne ho otvorili, ale nenašli v ňom nič, čo by sa zdalo podozrivé. Iba niekoľko kotúčov, na ktorých bol uvedený názov filmu: Pôjdem pľuť na vaše hroby.

Chyba. Film patril Andrzejovi Wajdovi a jeho skutočným názvom bol Človek z mramoru. Poľský režisér v ňom rozprával o fotografke Agáte, ktorú tak veľmi zaujala mramorová socha Mateusza Birkuta - Hrdinu práce, že sa ho rozhodla vyhľadať. Neskoro. Birkut si možno v komunistickom Poľsku užil niekoľko rokov slávy, v sedemdesiatych rokoch ho však stalinistický režim odpratal z cesty.

Vládna moc v Poľsku vedela, že Wajda taký film nakrútil a nechcela dopustiť, aby sa dostal za hranice. Že festival v Cannes našiel spôsob, ako ho dostať von, ju samozrejme rozzúrilo. Neposlušného režiséra by aj potrestala - lenže, to už si nedovolila. Človek z mramoru dostal cenu medzinárodnej kritiky a to bolo treba rešpektovať.

Andrzej Wajda zomrel v nedeľu vo veku 90 rokov. (zdroj: SITA/AP)

Film na objednávku

Aj po "škandále" v Cannes si Wajda držal doma svoju pozíciu. Bol šéfom Združenia poľských filmárov a vďaka tomu mal celkom prirodzené právo chodiť do ulíc a dokumentovať každý spoločenský pohyb, ktorý by raz mohol tvoriť dejiny. V roku 1980 bolo naozaj o čom nakrúcať. Wajda chodil do lodného prístavu v Gdansku a sledoval hnutie Solidarita.

Robotníci dobre vedeli, koho majú pred sebou a jeden z nich správne vyhodnotil, že je to príležitosť urobiť spolu niečo historické. V knihe Cannes - Zákulisie festivalu svetových premiér spomína: "Zrazu sa ku mne priblížil a spýtal sa ma: Prečo o nás nenakrútite film? Odvetil som: Aký film? A on bez zaváhania odpovedal: Človek zo železa, predsa. Nikdy som nerobil na objednávku, ale túto výzvu som nemohol ignorovať."

Muž z mramoru. (zdroj: IMDB)

Muž zo železa. (zdroj: IMDB)

A tak sa stalo, že vznikol film, ktorý bol živým záznamom politických udalostí koncentrovaných okolo Solidarity. Niečo ako film v priamom prenose. Keď ho Wajda začínal nakrúcať, netušil, ako robotnícke hnutie a volanie po slobode dopadne. Jeden jeho hrdina sa nápadne podobal na Lecha Walesu, druhý zosobňoval novinára v službách štátnej moci, ktorý sa do prístavu chodil pozerať, len aby robotníckeho lídra zdiskreditoval.

Wajda bol na mieste práve včas. Politické uvoľnenie trvalo len niekoľko mesiacov, v decembri 1981 vyhlásil premiér Jaruzelski výnimočný stav. Mnohí  členovia Solidarity smerovali do väzenia. Možno aj Andrzej Wajda by šiel.