Andrzej Wajda nikdy nesúhlasil s nacionalistickou a zakomplexovanou politikou Jarosława Kaczyńského, hovorí MAGDA VÁŠÁRYOVÁ. S poľským režisérom sa stretávala aj ako herečka a v rokoch 2000 - 2005, aj ako veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku.
Andrzej Wajda tvoril za železnou oponou. Ako to, že si ho svet všimol?
"Nedalo sa ho nevšimnúť. Patril ku generácii fantastických poľských režisérov. Ich nezaujímali príbehy, v ktorých sa riešilo, že on ma miluje, ale ja jeho nie. Keď sme na Wajdu, Kieszlowského, Zanussiho, Skolimowského či Agnieszku Holland chodili do kina, boli sme až šokovaní, čo všetko vo svojich filmoch obsiahli. A Andrej Wajda špeciálne. Bol nesmierne politicky angažovaný, politicky myslel. Vždy, keď niečo nakrútil, týkalo sa to vecí verejných."
Dá sa povedať, že bol odvážnejší ako slovenskí režiséri?
"Bol veľmi odvážny, to súviselo s tým, že patril k ťažko skúšanej generácii. Jeho otca zabili v Katynskom lese, to treba povedať. Z takých detí vyrástli odvážni ľudia, ktorí sa nenechali len tak ľahko zastrašiť. Sú odbojnejší, majú väčšiu hrdosť a odmietali sa skloniť pred mocou. To by Wajda nikdy neurobil. Keď vzniklo hnutie Solidarita, musel ho podporiť."
Počas komunizmu veľa tvoril, čo je z nášho pohľadu trochu až nepochopiteľné.
"V Poľsku nebol komunistický režim taký reštriktívny ako u nás. Ani cirkev nebola taká prenasledovaná, mnohé drobné obchodíky a fabriky prežili. To po prvé. A po druhé, poľská emigrácia bola vo svete veľmi silná a aktívna, podporovala kultúru, vedu aj opozičnú politiku v Poľsku. Osobnosti ako Wajda mali zázemie."
Andrzej Wajda zomrel vo veku 90 rokov. (zdroj: SITA/AP)Je možné, že svet si poľských režisérov všímal viac ako slovenských?
"V tom mal istú zásluhu Edward Gierek (šéf komunistickej strany v rokoch 1970 - 1980, pozn. red.). Vtedy dostal každý Poliak možnosť, aby na dva roky vycestoval do zahraničia. Nemusel ani dokladovať, že má na to dosť peňazí. Mnohí to využili, odišli, naučili sa jazyky, vytvorili si kontakty. Chodili na svetové festivaly. A potom prišla Solidarita. To Poľsku a poľským filmárom zabezpečilo pozornosť na desať rokov."
Keby sme porovnali režisérov, ktorí za socializmu tvorili v Poľsku a u nás, ako by slovenskí a českí dopadli?
"Veľmi dobre. Veď mnohí poľskí filmári vyrástli len vďaka tomu, že študovali na pražskej FAMU. Patrili k sebe, držali spolu. Poliaci sa pred revolúciou stretávali s Havlom a živo sa zaujímali o naše opozičné hnutia."
Režisér Krysztof Zanussi v rozhovore pre SME hovoril, že kým ste ako veľvyslankyňa neprišli do Varšavy, Poliaci sa o Slovensko nezaujímali. Ako je to možné?
"O tom som aj napísala knihu Polnočný sused. Je to zvláštne, ale vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom mali naozaj sínusoidný charakter. Keď som do Poľska prišla, oslovovali ma pani česká ambasádorka, mali aj pesničku o českých Tatrách. Pritom v 20. a 30. rokoch financovali autonómne snahy Slovákov. Boli časy, keď si zo Slovenska nosili alkohol, pretože bol lacnejší, takže o nás dobre vedeli.
