BRATISLAVA. Nobelovu cenu za literatúru 2016 získal Bob Dylan. Hudobník!
Americký umelec sa vyskytoval medzi menami, ktoré sa pred udelením ceny spomínali. Komisia zhodnotila, že Bob Dylan výrazne poznamenal tradíciu americkej hudby. Na jeho textoch vyrastali mnohé generácie hudobníkov Neil Young, Bruce Sprinsgsteen aj David Bowie.
Bol vždy nesmierne politicky angažovaný, vždy pozorne sledoval sociálny pohyb. Ak rýchlo spomenúť jednu pieseň, tak potom The Times They Are a-Changin.
Jeho hudba nesie stopy ľudovej hudby, nie náhodou vystupuje s klobúkom na hlave.
"Je veľkým básnikom, zosobňuje tradície a zároveň sa sám vždy a znovu pokúša priniesť niečo nové, už 55 rokov" zhodnotila komisia. Nebojí sa ani toho, že Bob Dylan nie je zrovna ten typ, čo rád chodí na verejnosť preberať ceny. "Máme pre neho dobrú správu."
Hoci sa toto rozhodnutie môže zdať netradičné, komisia pripomína, že aj takí velikáni ako Homer a Sapfó písali kedysi básne, ktoré sa mali počúvať. Vznikali preto, aby ich sprevádzali hudobné nástroje, a boli teda hudbou samy o sebe.
Petr Sís, český spisovateľ a ilustrátor, o ňom pre SME povedal: "Nedávno som bol na jeho koncerte. Tu je stále taký populárny ako u vás Žbirka, takže ľudia poznajú jeho pesničky naspamäť alebo si zapnú iphony a kým on spieva, čítajú si pozorne jeho texty. Ja som ho vnímal ako symbol a keď som začal rozumieť jeho textom, normálne som sa vydesil: teraz zistím, či sú dobré, alebo zlé.
Doteraz nie som celkom schopný okamžite pochopiť jeho asociácie a so zaujatím sledujem tie diskusie, či je dobrý básnik, alebo nie, či je väčším básnikom Paul Simon, alebo on. Kúpil som si potom jeho memoáre... no, napísal ich tak, že z nich nič nevyplýva. Písal o tom, ako si všetci mysleli, že on je tým bohom, ktorý bude hovorcom celého sveta, kým on sa cítil len ako muzikant, človek, ktorý obieha kluby. Za to ho obdivujem."
Sís päťkrát získal cenu pre autora najkrajšej knihy roka podľa New York Times.
Zaujímavé pritom je, že práve Američania na ňu už veľmi dlho čakajú. Naposledy ju v roku 1993 získala Toni Morrison. Potom nastalo dlhé ticho, hoci americká literatúra patrí k tým najčítanejším, najrozšírenejším, najprekladanejším.
Spisovateľ Michal Hvorecký hovorí, že by ju mohol získať Thomas Pynchon.

Originálna literatúra alebo angažovaný prístup? Švédska kráľovská akadémia naplánovala na štvrtok o 13. h vyhlásenie Nobelovej ceny za literatúru. Dovtedy mohli médiá len špekulovať, ktorý typ spisovateľa sa komisia rozhodla oceniť.
Čakanie pravidelne spestrujú kurzy stávkových kancelárií. Už niekoľko rokov sa opakuvali, nič špeciálne nevedeli vymyslieť a čitateľom nahovárali: Nobelovu cenu dostane Japonec Haruki Murakami, Američan Philip Roth, jeho kolegyňa Joyce Carol Oatsová, Milan Kundera alebo Nór Jan Fosse.
Malá obmena sa spája len s poslednými rokmi. Medzi favoritov pribudol Adonis, básnik zo Sýrie.

Čitatelia však mohli skôr staviť na to, že ich Nobelova komisia prekvapí. Vlani cenu udelila bieloruskej spisovateľke Svetlane Alexijevičovej. V jej rozhodnutí sa vtedy spojili oba princípy: Bieloruska je angažovanou spisovateľkou, ktorá cestuje po územiach zasiahnutých vojnovými konfliktmi, rozpráva sa s jej civilnými obeťami a pracuje s termínom homo sovieticus. A kritici zároveň oceňujú, ako dokáže aj novinársky jazyk povyšiť na literatúru.

Zároveň si však komisia dokáže vybrať nenápadnú, intímnu, ale zase hlbokú poéziu, akú napríklad reprezentuje švédsky básnik Tomas Tranströmer, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 2011.
Vyhlásenie Nobelovej ceny sa očkavávalo už minulý týždeň, komisia však nebola pripravená, začala neskoro zasadať. Administratívny riaditeľ ceny Odd Zschiedrich pre SME povedal, že nás časový posun trápiť nemusí.
