Vatikánu sa Dario Fo (24. marec 1926 - 13. október 2016) nikdy veľmi nepáčil. Keď jeho divadelnú hru menom Mister Buffo v roku 1977 odvysielala talianska televízia, Vatikán ju označil za najhriešnejšiu šou v histórii televízie.
A keď Fo o dvadsať rokov získal Nobelovu cenu za literatúru, prišlo ďalšie kritické hodnotenie. “Dať tú cenu človeku, ktorý je autorom takýchto diskutabilných diel, je za hranicami predstavivosti,” napísali vtedy vatikánske noviny L’Osservatore Romano.
Dario Fo si servítku pred ústa nedával. Vyžíval sa v ostrej kritike náboženstva, ale aj politiky. Ľudí, ktorých si proti sebe poštval, bolo množstvo.
Osemdesiat hier, tridsať jazykov
Fo sa narodil do rodiny, kde sa divadlo nosilo, jeho otec bol amatérskym hercom. Že ho divadlo zaujíma, vedel už odmala, a tak sa pri výbere vysokej školy rozhodol pre vychýrenú milánsku akadémiu Brera.
Štúdium musel prerušiť pre druhú svetovú vojnu. Fo sa musel pripojiť k Mussoliniho armáde, viac-menej však šlo len o zásterku. Jeho rodičia celé roky pomáhali talianskym židom odchádzať z krajiny do Švajčiarska.
Jeho skutočná divadelná kariéra sa tak začala až v päťdesiatych rokov. Všetko však dohnal - napísal viac ako osemdesiat hier, jeho diela preložili do tridsiatich jazykov, sám účinkoval v tisíckach predstavení.
Nenávisť znášal ľahko
Medzi jeho najznámejšie divadelné hry patrila práve tá, za ktorú ho Vatikán znenávidel - Mister Buffo, no napríklad aj Accidental Death of Anarchist, v ktorej kritizoval praktiky milánskej polície.
Po premiére mu príslušníci fašistickej organizácie, ktorí mali blízko práve k milánskym karabinierom, uniesli manželku, znásilnili a týrali ju.
Manželia si pohnevali množstvo ľudí naprieč celým politickým spektrom. Fo však nenávisť znášal pomerne s ľahkosťou. “Divadlo, literatúra a umelecké vyjadrenie, ktoré nehovoria o tom, aká bola doba, nemajú žiaden zmysel.”
