Bibliografka, ktorá má v zamestnaní niekoľko krokov k svetovej a našej histórii i k zabudnutým slovám. Treťou knihou Slobodu bažantom si vyslúžila našu pozornosť a prirovnanie k Ianovi McEwanovi. Finalistka súťaže Anasoft litera 2016. Prievidžanka, ktorá vidí naše domáce drámy za zatvorenými dverami. Vanda Rozenbergová.
Má pre vás ako spisovateľku nejaký význam povolanie bibliografky?
„Veľký. Mám k dispozícii mnohé zdroje, napríklad staré noviny z 50. rokov. V starých baníckych novinách som našla aj výraz záhaľkár. So slovom záhaľkár som sa v živote nestretla. V mojej najdlhšej poviedke o chlapíkovi, ktorý odhaľuje zločin, je predsa záhaľkár.“
Myslíte poviedku, kde je spoluvrahyňou tá stará sympatická pani (Výtvarné techniky)?
„Áno, presne táto, ale kvôli záhaľkárovi som si vymyslela zvyšných 24 strán. Slovo záhaľkár je nádherné. Prečo je zabudnuté? Samotná možnosť byť v knižnici je pre mňa inšpiráciou, stačí urobiť niekoľko krokov do chodbičky a rovno pred mnou je história naša i svetová, napravo zas politické vedy a vojenstvo... Pracujem s literatúrou o regióne, zhromažďujem pramene, v ktorých sa spomína všetko, čo súvisí s hornou Nitrou.“
Ako ste sa dostali k bibliografii?
„Na prácu v knižnici ma nahovorila kamarátka, bývalá spolužiačka, spisovateľka Gabriela Futová. Nemám síce knihovnícke vzdelanie, ale prijali ma. Nebola by som šťastná tam, kde by som musela vykonávať niečo, čo so mnou nesplýva. To by mi ublížilo. Moje zamestnanie musí byť aj mojím koníčkom, také spojenie považujeme za ideál. Kedysi som pracovala napríklad v stávkovej kancelárii. Bola to len chvíľa v živote, ale ťažká.“
Ak človeka uživí to, čo ho baví, to je najlepšia kombinácia.
„Neuživí ma to, ale je to fajn zamestnanie.“
A čo vás živí? Predaj obrazov?
„Manžel? Tento rok som namaľovala zatiaľ jediný obraz. Inak - som rada, keď sú zamknuté v skrini. Vytiahnem ich pri nejakej príležitosti, napríklad uvedenia knihy na trh – tam sa dva obrazy predali. Aj ten na obálku o bažantoch, čo som ani nechcela.“
Venujete sa mnohým veciam. Kedy píšete?
„Veľmi skoro ráno. Inokedy sa nedá. Ráno mám chuť do života. Už večer sa teším na raňajky, robím deťom desiaty, idem so psíkom a potom je ideálne si sadnúť a niečo robiť. Preto skoro ráno vstávam a veľa stihnem. Každý deň idem, samozrejme, do práce.“
Čiže vstanete a napíšete 500 slov? Takto to odporúča aj Stephen King v knihe O psaní.
