Prvú epizódu seriálu Za sklom si pozrelo vyše štyristotisíc divákov, čo je pekné číslo. Všímate si sledovanosť?
Áno, dostali sa ku mne tie čísla. Som už dosť dlho v televízii, aby som vedela, že čísla sú dôležité. Ale sledovanosť televízií vo všeobecnosti klesá. Pred niekoľkými rokmi by to bolo nízke číslo. Sledovanosť prvej epizódy vnímam ako výsledok kampane. Až druhý diel bude mať výpovednú hodnotu o tom, či sa seriál divákom páči. Zatiaľ ma pobavili niektoré komentáre na facebooku.
Čo hovorili?
Že seriál je síce super, ale je to také americké. Nie je to ani trochu americké. U nás sa dlho netočili kriminálky, prerušila sa kontinuita a som rada, že televízia Joj sa rozhodla preskočiť krok klasických kriminálok a pustila sa do takého náročného projektu, ktorý sa aspoň trochu približuje k trendom v Európe. Nemáme dôvod robiť kriminálky ako v štátoch. Tam existuje mnoho druhov kriminálok, niektoré sú veľmi umelecké, niektoré veľmi temné, vôbec nie divácky prvoplánové, komplikované v štruktúrach, aj vďaka Netflixu tam vzniká segment pre náročného diváka. To je niečo, k čomu my na Slovensku ešte dlho nedospejeme, lebo sme malý trh, televízie sa snažia zasiahnuť väčšinového diváka. Preto oceňujem, že Joj sa odvážila zacieliť na užšiu divácku skupinu.
Od začiatku ste vedeli, kto stvárni ústrednú dvojicu?
Áno, bola to túžba televízie mať kriminálny seriál s Jánom Koleníkom a Tomášom Maštalírom v hlavných úlohách.
Neprekáža vám, že sú často obsadzovaní a notoricky známi?
Možno sú, ale koľko hercov vo veku tridsať až štyridsať rokov, ktorí by sa do týchto úloh hodili, by ste na Slovensku našli? Nie veľa. V roku 2004, keď prišiel seriálový boom, som pôsobila v Česku a rovnako ako na Slovensku sme riešili nedostatok hercov. Najprv si myslíte, že poklady nájdete v malých regionálnych divadlách, ale potom zistíte, že tam nie sú. Nechcem uraziť ľudí z regiónov, ale ten, kto má skutočný talent, sa nejakým spôsobom vždy dostane do hlavného mesta a do kľúčových divadiel.

Aj v regionálnych divadlách pôsobia vynikajúci herci.