Petrichor je vôňa zeme po daždi. Je veľmi príjemná, trochu sladká, pripomína pižmo. Svoje špeciálny názov dostala v roku 1964, pochádza z gréčtiny
Petrichor dobre poznáme, aj keď si to možno neuvedomujeme, pretože ho vnímame len čuchom. Veronika Šikulová o ňom píše vo svojej rovnomennej zbierke (vydal ju Slovart), ale popri ňom sa venuje aj iným zmyslom. Vytvorila tak sériu poviedok: Hmat, Sluch, Zrak, Čuch (Petrichor), Chuť a Šiesty zmysel: Láska?
Niektoré pasáže z jej knihy znejú ako trochu ošúchaný refrén dobre známej pesničky. Šikulová totiž opäť opakuje staré známe motívy – Modra, rodina, spomienky na detstvo, tato, teda Beta... Čitateľ by možno miestami uvítal zmenu. Mimochodom, Veronika Šikulová ju už avizovala. Povedala, že rodinné témy už vyčerpala a chystá sa písať inak. Popritom však vraví, že nechce písaním prekvapovať, píše tak, ako to cíti.
Veronika Šikulová. (zdroj: SITA)Najprv cíti, potom píše
Petrichorom teda neprekvapuje, ale o tom, ako cíti, píše dobre.
