V Holandsku je Caro Emerald najúspešnejšou speváčkou. Jej debutový album prekonal predajnosť Thrilleru od Michaela Jacksona a jej druhá nahrávka už bodovala vo Veľkej Británii. To jej však nestačí. "So svojimi swingovými piesňami sa nezastavím, kým nedosiahnem celosvetový úspech," hovorí v rozhovore pre SME. V nedeľu vystúpi na Bratislavských jazzových dňoch.
Začínali ste ako speváčka na svadbách. Aký najkrajší obrad ste videli?
„To je dobrá otázka. Pravda však je, že som zase na toľkých nespievala. Mala som dievčenskú skupinu a capella, s ktorou sme navštevovali ceremoniály, sedávali sme v kostole vedľa príbuzných budúcich manželov. Bolo to vždy veľmi intímne a pre nás aj veľmi napínavé, lebo sme čakali na správny moment, kedy začať spievať. Raz nás požiadali, nech zaspievame na zásnubách. Boli sme s dvojicou samy v miestnosti, šesť žien. Keď ženích požiadal nevestu o ruku, v očiach mala slzy. Tiež nás to dojalo a začali sme plakať s ňou. Nemohli sme pokračovať v speve, museli sme začať od začiatku. To bol asi najkrajší zážitok.“
Aj koncerty vedia byť také emotívne?
„Nedá sa to, samozrejme, porovnať. Spomínam si však na jeden veľmi emotívny koncert. Pred štyrmi rokmi som spievala v londýnskej Royal Albert Hall, bol to veľký miľník v mojej kariére. Mnohí Holanďania si pre to kupovali letenku, aby ma tam videli vystupovať. Bola tam celá moja rodina, všetci moji kamaráti. Bol to tak dojímavý zážitok, chvíľu som nedokázala prehovoriť ani spievať, toľko som plakala.“
Vediete kapelu so šiestimi hudobníkmi. Nemajú s tým muži problém, že im vládne žena?
„Moji kapelníci sú tí najzlatejší ľudia, mimoriadne inteligentní a slušní. Na druhej strane, kultúra zakotvená v našich génoch sa vždy prejaví. Mojimi producentmi sú tiež muži a občas mám pocit, že sa rozprávame iným jazykom. Byť ženou v mužskom svete je dosť ťažké.
