V jeho ateliéri to žilo. Medzi kamenármi, odlievačmi a rezačmi mramoru, ktorí od rána do večera pracovali na nespočetných zákazkách, sa prechádzali nahé modelky, krásou dráždili študentov a dúfali, že si ich majster vyberie.
Platil dobre, bola by škoda prísť o zárobok, aj keď vydržať dlhé hodiny v krkolomných pózach bol nadľudský výkon.
Na sklonku svojho života, v rokoch 1899 až 1915, vytvoril Auguste Rodin tisícky akvarelom kolorovaných kresieb. Horúčkovito sa snažil zachytiť pôvab ženského tela, skicoval ho zo všetkých strán, akoby sa bál, že nevystihne jeho hĺbku a plastickosť a nesprávne ho prevedie do trojrozmernej podoby.
Prvýkrát na Slovensku
Galéria mesta Bratislavy vystavuje kresby práve z tohto obdobia. Dvanásť akvarelov, dvanásť litografií a dve malé sochárske štúdie pochádzajú z Múzea Faure v Aix-les-Bains vo Francúzsku, ktoré sa pýši druhou najväčšou zbierkou Rodinových diel na svete.
„Galérie a múzeá veľmi nerady požičiavajú diela zo svojich zbierok, najmä ak sú súčasťou stálej expozície, čo bol aj tento prípad," hovorí riaditeľ GMB Ivan Jančár. „Ochudobňujú totiž svoju ponuku a svojich návštevníkov.
Z tohto dôvodu ide o výnimočnú výstavu, dohodnúť sa nám ju podarilo aj vďaka sklárovi Jánovi Zoričákovi, ktorý vo Francúzsku žije a s Faurovým múzeom má nadštandardné vzťahy."
Je to vôbec prvá výstava Rodinových diel na Slovensku, do Pálffyho paláca si ju prichádzajú pozrieť aj zahraniční turisti.
Na najvyššom poschodí, v najmenšej miestnosti paláca, sú okná zatemnené a kresby nasvietené špeciálnymi lampami. Diela na papieri sú mimoriadne citlivé na svetlo, treba sledovať aj vlhkosť a teplotu ovzdušia.
Faurovo múzeum vo francúzskom kúpeľnom meste Aix-les-Bains vlastní druhú najväčšiu zbierku Rodinových diel na svete. (zdroj: archív múzea)
Pohľad na výstavné priestory. (zdroj: archív Faurovho múzea)Krátkozraký, ale pôžitkár
Možno to bolo vekom, vystavené diela vytvoril Rodin medzi šesťdesiatym a sedemdesiatym piatym rokom svojho života, ale čoraz viac ho priťahovali pružné telá dlhonohých, takmer ešte neplnoletých modeliek.
Dával im prednosť pred ženami kyprých tvarov, ktoré boli v móde a vo svojich aktoch ich zobrazoval aj jeho vrstovník Renoir.
„Modelky nútil pózovať v bizarných polohách, až často strácali rovnováhu a pociťoval pri tom nevýslovnú radosť," píše kurátor André Liatard z Múzea Faure v katalógu k bratislavskej výstave. Spomína aj slová Gustava Coquiota, kritika umenia a umelcovho sekretára: „Je im vďačný za všetko to potešenie, ktoré mu to poskytuje. Vraví im: ‚S vyzliekaním sa neponáhľajte‘ a pritom ich pozoruje, vnímajúc ich všetkými zmyslami, s pôžitkárskym uspokojením."
