Obdobie slovenského štátu zostáva nedopovedané. Vtedajšia kolaborácia s fašistickým režimom neustále prináša kontroverzné názory a pre extrémne nátury sa neraz stáva podhubím radikálneho zmýšľania.
Ako v tom období fungovalo na Slovensku výtvarné umenie? Čomu slúžilo, ako sa rozvíjalo a čím všetkým sa dala ovplyvňovať vizuálna kultúra verejnosti? Zložité otázky si položila Slovenská národná galéria.
V týchto dňoch sprístupnila veľkú výstavu Sen a Skutočnosť o umení a propagande na našom území v rokoch 1939 po koniec druhej svetovej vojny.
Ide o prvý zásadný príspevok tejto inštitúcie k stále otvorenej a traumatizujúcej téme. Navyše, odkedy sa na umelecko-historickej výstave začalo pred dvoma rokmi pracovať, veľa sa v spoločnosti zmenilo.
Kurátorky Katarína Bajcurová, Bohunka Koklesová a Petra Hanáková priznávajú, že ide o jeden z najťažších projektov, aké kedy pripravovali.
Chcú ním položiť dôležité otázky, rozšíriť poznanie a previesť návštevníkov obdobím, v ktorom vedľa seba existovali kvalitné umelecké diela spolu s nenávistnými plagátmi a často bez toho, aby sa vôbec stretli.
V nasledujúcej fotogalérii môžete sami rozlíšiť, kde sa končí umenie a začína sa propaganda.
