"Už nikdy nikomu nepoviem, čo má robiť," povedal Doug Springsteen, keď k nemu prišiel na návštevu syn Bruce a na stôl mu položil sošku Oscara. S výčitkou spomenul na časy, keď sa s ním hanbil chodil po meste, pretože mal dlhé vlasy a túžil sa stať rockovou hviezdou.
V roku 1994 už bolo všetko naozaj inak. Množstvu cien Grammy pribudla Bruceovi Springsteenovi aj prestížna filmová cena za pieseň Streets of Philadelphia, ktorá znela vo veľkom filmovom hite s Tomom Hanksom Philadelphia.
Filmári mu dnes píšu listy, využívajú svoje kontakty a prosia ho, aby si našiel čas a zložil pre nich pesničku. No ukázalo sa, že ani obrovská sláva, rešpekt a milióny dolárov na účte ešte nie sú zárukou toho, že Springsteen dosiahne spoluprácu, po akej zas túži on. Taká situácia nastala, keď prišiel Harry Potter.
Bola to krásna pesnička
Bruce Springsteen bol pripravený prekonať svoj vlastný tieň. Napísal pesničku, aká sa na jeho tvorbu príliš nepodobá. Bola pre jeho najstaršieho syna Evana a vysníval si, že zaznie vo filmovej adaptácii Harryho Pottera.
