BRATISLAVA. Neuspel ani ako spisovateľ, neuspel ani ako manžel, ani otec, napriek tomu drží formu a vyvoláva dojem, že svoj život a kariéru má pod kontrolou.
HIROKAZU KOREEDA, najúspešnejší japonský režisér súčasnosti vytvoril subtílny portrét muža, ktorý je aj v dospelosti schopný tajne brať mame peniaze z jej železnej rezervy a pritom žiadny gangster to nie je.
Film Po búrke je generačnou výpoveďou, ktorú do našich kín priniesla prehliadka Be2Can. „Aj mňa v ňom môžete vidieť,“ hovoril Koreeda, keď sme sa s ním stretli po premiére v Cannes.
Váš hrdina je spisovateľ, ale nezdá sa, že by sa tak vedel uživiť. Ako sa v Japonsku darí umeleckým povolaniam?
"Nerád by som jedným filmom vytváral obraz celého Japonska, ale pravdou je, že vysokoškolsky vzdelaným ľuďom sa veľmi nedarí. Nájsť si zmysluplný džob je pre nich takmer nemožné, chodia na rekvalifikačné kurzy alebo sa rovno pýtajú na jednoduchšie miesta.
A potom počúvajú odpoveď, že sú na ne prekvalifikovaní. Ich počet stále rastie. Problémom môjho hrdinu je však zároveň to, že je nepraktický a neadaptilný.
Môj otec bol taký a aj ja som mal na to nábeh. V mladosti som vyhral jednu scenáristickú cenu a hneď som si myslel, že sa tým budem živiť. Mama do mňa musela húsť, aby som skúsil najprv niečo realistickejšie."
Mama vášho hrdinu hovorí, že muži nevedia žiť v prítomnosti. S čím majú problém?
"V Japonsku sú isté hodnoty, ktoré vyznávajú už len staré mamy. Jednou z nich je vedieť, kedy už človek dosiahol dosť. Byť šťastný s tým, čo človek má.
Bohužiaľ, prestali sme staré mamy počúvať a nešírime ich múdrosť. Môj hrdina nie je šťastný s tým, čo má a chcel by čoraz viac, ale je otázne, či by vôbec niekedy vedel by spokojný. Nehovorím, že vzdať sa svojich cieľov vedie k šťastiu, je to však minimálne jedna z možností."
Hirokazu Koreeda. (zdroj: FDC)Vy ste v dospelosti dosiahli to, po čom ste túžili ako dieťa?
"Tam som sa ešte nedopracoval, z cesty k cieľom vás môže odkloniť akákoľvek vec, čo sa vo vašom živote udeje. Keď sa tak zamyslím, neviem, či som už v plnom zmysle slova dospelý. Pretože zisťujem, že je stále veľa ľudí, ktorí ma tak nevidia.
Keď som tento film nakrúcal a prišiel som na miesto, kde som kedysi býval s rodičmi, ich susedia a priatelia ma zdravili ako malé dieťa. Niektorí mi dokonca dávali nejaké peniaze, ako keby som potreboval vreckové."
