Výtvarníčku Dorotu Sadovskú dlhodobo priťahuje téma anjelov a svätých, postavila na nej aj svoju zatiaľ poslednú výstavu. Aj mimo sakrálneho umenia majú totiž veľa spoločného s jej presvedčením, že dobro v sebe skrýva veľa rozporuplnosti, je však dôležité o ňom stále rozmýšľať.
Sériu obrazov vystavuje už niekoľko týždňov v galérii Nedbalka pod názvom Anjeli a svätí. Stali sa zároveň súčasťou monografie, v ktorej nie náhodou nájdeme aj slovenských básnikov Ivana Štrpku a Petra Repku z legendárnej skupiny Osamelých bežcov. Kniha uverejňuje ich nové texty a pripomína podstatný manifest. Volal sa Návrat anjelov.
Dorota Sadovská: Ochutnávajúci anjel. (zdroj: ARCHÍV D.S.)Prelínanie obrazov
„Zareagovali sme na anjelov. Mali sme pocit, že obrazy Doroty Sadovskej nám čosi hovoria, a skúsili sme zistiť, čo sa nad nimi v spoločnom dialógu vznáša. Zaujímalo nás prelínanie obrazov, ktoré nepotrebujú slová, so slovami, ktoré vzbudzujú obrazotvornosť,“ hovorí pre SME Ivan Štrpka.
Spolu s Petrom Repkom, ktorý pricestuje z Berlína, sa dnes stretávajú na finisáži výstavy a budú čítať zo svojich textov aj z tvorby ich tretieho osamelého spolupútníka, už nežijúceho Ivana Laučíka.
Anjeli a svätí, ako ich Sadovská maľuje, sú podľa Štrpku súčasnou výpoveďou, preňho však motívy silno súvisia aj s obdobím, keď o túto tému "zavadili" Osamelí bežci a v roku 1963, ovplyvnení silnou generáciou beatnikov vo svete, napísali svoj prvý manifest.
Spolu s druhým manifestom vyšli oba v roku 1964 v časopise Mladá tvorba. Provokatívne, ale s dôrazom na ľudskosť a dobro, odmietali oficiálne hodnoty vtedajšieho spoločenského systému a zasahovanie ideológie do literárnej tvorby.
(zdroj: FOTO - GALÉRIA NEDBALKA)Nová provokácia
„Naše myšlienky boli vtedy za čiarou moci. O to zaujímavejšie je teraz v otvorenom a slobodnom priestore sledovať, ako sa myšlienka o existencii anjelov a svätých dá zhmotniť v tvárach a výrazoch dnešných ľudí,“ hovorí Ivan Štrpka.
Motívy anjelov a svätých vníma ako základ archetypálnych kultúrnych obrazov nielen v súvislosti s úzkou náboženskou tradíciou. Vyrukovať s ich portrétmi cez podoby konkrétnych ľudí, ako to urobila výtvarníčka, je v dnešnom svete tiež istým spôsobom provokácia.
„Mnohí si možno povedia, načo ich vôbec maľuje alebo že svätí sú nedotknuteľní a anjeli v ľudskom svete neexistujú. Vzbudzujú však predstavy, ktoré majú popri démonoch v našom živote svoj svetlý význam,“ uvažuje básnik.
Rukopis manifestu Osamelých bežcov z roku 1963.Nie gýč, ale nevyhnutnosť
Dorota Sadovská sa k Osamelým bežcom prihlásila nielen pre čisto slovné spojenie cez anjelov. Názov knihy zvolila skôr ako návnadu, ktorá prekvapí.
Zaujalo ju predovšetkým to, ako sa s veľkou eleganciou, nepateticky zhostili témy, ktorá je podľa jej slov dnes temer pochovaná pod gýčovými nánosmi.
„Svoje angažovanie sa za ľudskosť, čestnosť, úprimnosť a ideály postavili voči materializmu a hegemónnym ideológiam okolo neho. Veria v dobro medzi ľuďmi, aj keby sa malo týkať iba anjelov. Lebo veriť v dobré je dôležité stále, nie je to gýč, ale nevyhnutnosť,“ hovorí.
Ako prijať zvestovanie
V podobách martýrov a anjelov zhmotnila konkrétnych ľudí zo svojho okolia. Sú to jej priatelia a priateľky, známi aj neznámi, tí, čo sa stotožnili s jej myšlienkou zobraziť uhrančivý až erotický dotyk s večnosťou a pominuteľnosťou v jednom.
Núti nás pri tom rozmýšľať, či na ich podobách vôbec záleží, či musia byť krásni a sošní, akého majú byť vlastne pohlavia, čo prežili, za čo bojovali, o čom boli presvedčení.
Svojím filozoficko-telesným programom provokuje k odpovediam na otázku, kto sú naši anjeli a svätí a ako dokážeme prijať to podstatné, čo nám dnes zvestujú.
