V pracovni sedí muž a po nemecky píše na klasickom písacom stroji. Občas vstane a pustí pesničku zo starého hracieho stroja Wurlitzer. Keď stroj zaštrajkuje, v miestnosti sa zjaví Nick Cave, zahrá a zaspieva. Cez veľké francúzske okno autor vidí v altáne na dvore mladého muža a starú ženu. Recitujú tam dialóg, ktorý muž vnútri píše. O láske, dôstojnosti, živote, smrti a vôbec.
Pri nohách sa im váľa znudené psíča. Záhradu za altánom starostlivo opatruje záhradník. V diaľke viac tušíme ako vnímame hlučný Paríž.
A ten obraz je v 3D!
Trojdimenzionálny filmový obraz nie je žiadnou novinkou, no technicky sa zdokonalil a masovo rozšíril až po tom, ako z neho Hollywood spravil atrakciu. Rodinné animované komédie ani filmy o superhrdinoch sa dnes bez 3D nezaobídu. Len málo tvorcov nájde odvahu použiť strereoskopiu okrem dokumentov aj vo vážnejších dielach hraničných žánrov ako Birdman či V srdci mora. Výsledky nie sú vždy jednoznačné.
Teraz ju využil klasik Wim Wenders, nakrútil s ňou film Krásne dni v Aranjuez podľa predlohy Petra Handkeho.
Nick Cave vo filme Wima Wendersa. (zdroj: CINEMART)Wenders je pionier
Keď ju rakúsky dramatik Wendersovi ponúkol, malo ísť o divadelnú inscenáciu. No čím viac režisér predlohu študoval, tým bol presvedčenejší, že jedinou adekvátnou formou je 3D film. Ideálne dejisko našiel vo vile, ktorú si za Parížom navrhla a zariadila Sarah Bernhardtová. Po sto rokoch dom i dvor, záhradu a výhľad využil Wenders, aby nielen stvárnil Handkeho text, ale i jeho vnútorný svet.
Autorova predstavivosť oživila postavy, ktoré naňho spätne vplývajú. Nielen názory, myšlienky, hlboko skrytý neľútostný boj životných postojov, ale tiež tón reči, prízvuk, intonácia, tlmená mimika, letný mier na vidieku s hlučným veľkomestom na obzore a zhmotnená predstava slávneho pesničkára. Záhradník, ktorého hrá sám Peter Handke, je len milou bodkou.
Wima Wendersa možno považovať za priekopníka nekomerčného 3D filmu.
