Objaviť v divadle pôvodnú slovenskú hru, ktorá by sa venovala gejom a lesbám, nie je ľahké už len preto, že nové drámy sa na veľkých scénach inscenujú stále málo.
Motívov, ktoré cez partnerské vzťahy, sexuálnu orientáciu či iný problém s rodovou identitou hovoria o vyspelosti našej spoločnosti, je pritom okolo nás stále dosť.
Cítia to tak v malom komunitnom divadle Nomantinels, kde na túto tému vzniklo už viacero inscenácií. Jubilejná desiata má názov Identikit a v pondelok má v bratislavskom Štúdiu 12 premiéru.
Ako žiť život, po ktorom túžime
Tvoria ju tri minidrámy, ktoré pre súbor napísali traja autori - Andrej Kuruc, Peter Scherhaufer (aktuálny víťaz súťaže Dráma) a spisovateľ Michal Hvorecký.
Témy sústredili do troch hlavných línií: ako liečiť homosexualitu, vynosiť dieťa a ako prepísať rod. Divákovi cez ne kladú otázku o ľudskej podstate, ktorou žijeme všetci. Pýtajú sa v nej, ako môžeme rešpektovať vlastnú identitu a žiť zároveň život, po ktorom túžime.
Čo sa stále prehliada
"Zaujala ma predovšetkým príležitosť, že sa napísaný text bude aj inscenovať," hovorí pre SME Michal Hvorecký, autor jednej z drám.
Michal Hvorecký: Každý tretí poslanec uráža gejov. Mali by sa ospravedlniť Čítajte Nemá vraj veľmi dôvod písať divadelne, keď slovenské kamenné divadlá uvádzajú tak málo súčasných slovenských hier. S malým komunitným divadlom, ktoré sa nebojí experimentovať, však sympatizuje.
Problém skupiny LGBTI ľudí a rodovej identity sa podľa neho v našej spoločnosti stále prehliada.
Príbehy o dvoch gejoch, ich bohabojnej susede, transrodovom mužovi, mačistickom riaditeľovi televízie, bulharskej prostitútke a kazateľovi majú jedného režiséra – vlastne režisérku Adrianu Totíkovú.
V netradičnom pohľade na problémy hľadania vnútorného pokoja a ľudského pochopenia sa pokúsila o potrebný odstup a vtip bez myšlienkových stereotypov. Či sa to podarilo, ukáže otvorenosť divákov.
V hlavných úlohách uvidíme Petra Tilajčíka, Jozefa Štupáka, Danu Gudabovú, Evu Sakálovú, Petra Kadlečíka, Elenu Kolek-Spaskov Štefana Martinoviča.
