Jedným z troch autorov, ktorí napísali hru pre divadlo Nomantinels, je MICHAL HVORECKÝ. Ako príslušník väčšiny cíti zodpovednosť za to, ako sa správame k príslušníkom komunity LGBTI.
Vaša hra rieši témy okolo gejov, lesieb a rodovej identity. Za aký problém ich považujete?
"Fundamentalisti ich už desať rokov vyhlasujú za jednu z najväčších hrozieb Slovenska - spolu s neexistujúcimi imigrantmi.
No keď sa bližšie pozriete, zistíte, že je to kultúrne jedna z najaktívnejších komunít a menšín u nás. Doslova na kolene vytvorili vlastné divadlo, organizujú špičkový filmový festival, vozia sem hudobných hostí, publikujú a prekladajú knihy.
Vážim si, že s nimi môžem spolupracovať. Ako príslušník väčšiny cítim aj zodpovednosť za to, ako sa k ním správame. Každý tretí poslanec tu uráža gejov, ale nikomu ani nenapadne žiadať ho, aby sa ospravedlnil."
Ako liečiť homosexualitu, vynosiť dieťa a prepísať rod Čítajte O čom je príbeh vašej drámy?
"O človeku, ktorý fanaticky verí, že dokáže homosexualitu liečiť. Pripomínam, že tento blud je na Slovensku ešte pomerne bežne rozšírený v takzvaných konzervatívnych kruhoch, hoci veda ho ikskrát vyvrátila.
Keďže odjakživa pracujem samplingovou metódou, môj text je aj kolážou skutočných výrokov z rôznych náboženských a populistických pamfletov. Ale najmä je krátkym príbehom o tom, ako sa u nás naďalej niektoré skupiny snažia tvrdiť, že ich životný štýl alebo názor je nadradený iným názorom a postojom. Títo ľudia v podstate odmietajú slobodu, nevedia s ňou žiť a chcú ju vziať aj ostatným, alebo im ju aspoň obmedziť."
Nie je balans medzi vážnosťou témy a jej výsmechom zradný?
"Nevidí sa mi to ťažšie ako iné témy. Skôr sa čudujem, že sa naše divadlo ani literatúra takýmito témami vôbec nezaoberajú."
Mohlo by to pomôcť?
"Som o tom presvedčený. Nedávno som si prečítal rozhovor s mladou slovenskou feministkou, múdrou a sympatickou mladou ženou, ktorá bloguje, demonštruje, prednáša.
Spôsob, akým ju vo fóre urážali a vysmievali sa jej, ma šokoval. V tomto štáte je úplne normálne vyhlásiť, že sa dáky svätý zjavil na plechovej panvici, ale považuje sa za čudné a priam opovážlivé, keď si žena žiada rovnaký plat ako muž, alebo keď upozorní na sexuálne násilie na pracovisku. To vraj znamená jediné - je neuspokojená, škaredá a osamelá."
Ako vnímate prácu s témou identity v súčasných divadelných dielach?
"Priznám sa, slovenské kamenné divadlá sa mi v tomto odcudzili. A nielen preto, že aj najznámejší herci sa okrem výnimiek neodvážia priznať svoju orientáciu, lebo by im to vraj poškodilo celebritnú kariéru."
