Sú späť - kapitán Joachim Stein, notár Matej Barbarič a kaprál Bohdan Jaroš. Trojica vychýrených vyšetrovateľov z pera Juraja Červenáka tentoraz zavítala do stredovekej Viedne. Veľké a malé dejiny sa preťali a v ich priesečníku pôjde opäť o veľa.
1. Napíšete detektívku a zasadíte ju do historického prostredia, hovorí Juraj Červenák, popredný slovenský spisovateľ žánrov fantasy, historického dobrodružného románu a historickej detektívky, o svojej pracovnej metóde.
1a. Hmm, toto vyzerá jednoducho. Niektoré detektívky sú dosť nenáročné, a o dejinách tiež niečo viem - najprv bol Ľudovít XIII. a až po ňom Ľudovít XIV., to dá rozum. Aj Mária Terézia bola skôr ako jej syn Jozef.
2. To v podstate znamená vypracovať dobrý detektívny príbeh, v ktorom je zaujímavý, napínavý dej a prekvapivé zvraty, pokračuje Juraj Červenák, popredný slovenský spisovateľ žánrov fantasy atď. ...
2a. Aha, dobrý napínavý príbeh a prekvapivé zvraty. Príbehov je v dejinách dosť, aj zvraty sa nájdu, ba aj zvraty, ktoré nenastali – napríklad ten, keď nejaký Napoleonov maršal čosi zmeškal pri Waterloo, či o čo to tam išlo...
3. Keďže ide o historickú detektívku, snažím sa, aby to bolo historicky hutné, presvedčivé a realistické. K tomu si vždy naštudujem aj veľké množstvo rôznych dobových materiálov o tom, ako v tom období vyzeralo miesto deja, dodáva Juraj Červenák, popredný slovenský spisovateľ atď.
3a. Ajej, toto už nedám. Toto treba vysedieť a naštudovať a vykonzultovať, poznamenávam pri čítaní o priebehu bitky pri Waterloo a vidím, že to bol maršal Grouchy, ktorý zle vyhodnotil situáciu pri prenasledovaní pruských jednotiek, spojencov Arthura Wellesleyho, vojvodu z Wellingtonu, a po prehranej bitke, vlastne toto bola prehratá vojna, ktorá znamenala Napoleonov koniec, sa ospravedlnil svojmu generálovi Gérardovi, že nedal na jeho rady a nezamieril priamo na bojisko pri Waterloo. Na vlastnej koži teda zažívam jemný náznak pracovnej metódy Juraja Červenáka a som rád, že to robí niekto iný tak dobre, a ja si už len vychutnávam výsledky jeho práce.
Stein, Barbarič a Jaroš, po štvrté
Ako očakávali fanúšikovia historickej detektívky z pera Juraja Červenáka, aj štvrtý príbeh už známej trojice vyšetrovateľov - kapitán Joachim Stein, notár Matej Barbarič a kaprál Bohdan Jaroš - splnil vysoké očakávania milovníkov tohto žánru. Toto vytesajme do kameňa.
Červenák tentoraz zaviedol čitateľa doprostred historického diania na prelome 16. a 17. storočia. Po Banskej Štiavnici, Prahe a Prešporku, ktoré boli dejiskami prvých troch Červenákových detektívok (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených, Ohnivé znamenie), stali sme sa pozorovateľmi mocenských a sprisahaneckých intríg v najväčšom meste habsburskej monarchie, vo Viedni.
Matejovi Habsburskému, vtedajšiemu arcivojvodovi, neskoršiemu uhorskému (od roku 1608), českému (od roku 1611) a od roku 1612 aj nemeckému kráľovi a rímskemu cisárovi, totiž niekto usiluje o život – a traja už skúsení vyšetrovatelia majú zistiť, kto stojí za týmto sprisahaním.
Historický kolorit si nemôže nevšimnúť protiturecké boje a už vôbec nie takmer storočie trvajúcu reformáciu a protireformáciu, ktorá proti sebe postavila v nemilosrdnom boji protestantské a katolícke kruhy.
Šanca celkom nevyužitá
Bonusom románového sujetu je vierovyznanie dvoch kľúčových postáv – katolík Stein a evanjelik Barbarič majú bez ohľadu na svoju konfesiu ťahať za jeden koniec povrazu a pri hľadaní vraha, zrejme v protestantských kruhoch, odsunúť otázky viery až na druhú koľaj. Darí sa im to striedavo úspešne, ale prioritný je pre nich úspech vyšetrovacieho tímu a vzájomný rešpekt – aj keď celospoločenské napätie a konflikty medzi oboma konfesiami a postupné odhaľovanie náboženského pozadia sprisahania dávajú ich vzťahu značne zabrať.
Na tomto mieste sa trošku pozastavím, lebo sa neviem zbaviť dojmu, že napriek spomínanej pracovnej metóde autor trošku podcenil tento motív. V jeho románe je totiž historický proces reformácie a protireformácie redukovaný na krutosti katolíkov i protestantov a na dominantné úsilie pomstiť sa druhej strane, čo sa mi zdá – aj vzhľadom na to, že na budúci rok uplynie päť storočí od momentu, keď Martin Luther „pribil na vráta kostola vo Wittenbergu“ svojich 95 téz proti odpustkom – ako premárnená šanca zapojiť do historického detektívneho príbehu aj vyšší level stredovekého náboženského uvažovania.
Iste, ani vojak - katolík Stein, ani notár - evanjelik Barbarič nemusia, nie sú povinní prezentovať vrcholové vzorky dobového náboženského uvažovania, predsa len sa mi zdá, že prepracovať tento motív konania celých spoločenstiev a regiónov by románu určite neuškodilo. Tým skôr, ak viera bola v pozadí kľúčových udalostí, determinujúcich neskoršie kroky hlavných protagonistov.

Pasáže pre fajnšmekrov
V duchu autorovej pracovnej metódy však takmer optimálne vyznieva postava Christiana Paumgartnera, šéfa viedenského cechu puškárov, zámočníkov a nožiarov. Stretnutie trojice vyšetrovateľov s touto špičkou vtedajšieho zbrojárskeho remesla je zhutnenou ukážkou dobových strelných zbraní s množstvom detailov o procese ich výroby či charakteristických vlastnostiach, kde si čitateľ úplne bahní – a vydržal by o tomto segmente čítať aj viac či častejšie.
Priekopník slovenskej historickej detektívky svoj fanklub zrejme nesklame – dodržiavaním hlavných zásad sa nespreneveruje detektívnemu žánru, tajomstvo sprisahania a neznámeho vodcu odhaľuje len postupne, čitateľ tak má možnosť vlastnou dedukciou prichádzať na správne súvislosti a odhaliť vraha súbežne so Steinom a Barbaričom.
Precízne vykresľovanie Viedne na začiatku 17. storočia už berieme ako samozrejmosť (možno nejaký kverulant spomedzi špecialistov na viedenské ulice a budovy by našiel nepresnosť), lektúra textu však plynie bez zádrhov. Žiaľ, vydesený Barbarič si neužije v núkajúcej sa situácii, čo by mu dožičili mnohí čitatelia, všetci/mnohí/niektorí z nás však vieme, akým antierotickým momentom je žena, ktorá vie o vás oveľa viac, ako by vôbec mala vedieť.
Autorov postupný prerod od fantasy a historických dobrodružných románov k historickej detektívke bol zrejme správnym krokom v pravý čas – na ďalšie plzenské či košické príbehy kapitána Steina, notára Barbariča a kaprála Jaroša budem(e) zrejme čakať podobne netrpezlivo ako na iné vydarené série spisovateľských majstrov.
Juraj Červenák (1974)
Od detstva žije v Banskej Štiavnici. Začínal s žánrom fantasy, neskôr sa preorientoval na dobrodružné príbehy z čias starých Slovanov (série Černokňažník, Bivoj), protitureckých vojen (cyklus Dobrodružstvá kapitána Báthoryho), aby napokon naštartoval sériu historických detektívok o kapitánovi Steinovi, notárovi Barbaričovi a kaprálovi Jarošovi (Mŕtvy na pekelnom vrchu, Krv prvorodených, Ohnivé znamenie, Diabol v zrkadle).