výročia prevzatia moci nacistami (30. januára) ho premietli nemeckým vojakom vo francúzskej pevnosti La Rochelle, ktorú ešte mali pod kontrolou, zároveň ho videli aj v bombardovanom Berlíne.
Bol to posledný triumf ríšskeho ministra propagandy Josepha
Goebbelsa, ktorý spáchal o tri mesiace neskôr samovraždu v bunkri úradu ríšskeho kancelára. Vojna bola už dávno prehratá, ale v okupovanej Prahe, ktorá nebola terčom bômb, sa ešte v marci začali nakrúcať filmy Die tolle Susanne (réžia Geza von Bolvary) a Shiva und die Galgenblume (réžia Hans Steinhoff).
V marci 1945 naposledy zasadalo filmové cenzorské grémium, ktoré odsúhlasilo osem snímok. Žiadna z nich sa však do kapitulácie na plátna kín nedostala.
Posledný Nemecký týždenník číslo 755/10 mal premiéru 27. marca 1945. Okrem prikrášlených správ z frontu, ktoré mali odviesť pozornosť od zúfalej vojenskej situácie, sa v ňom poslednýkrát objavil Adolf Hitler, ako v parku svojho rozbombardovaného sídla vyznamenáva železnými krížmi detských vojakov.
Z tohto obdobia pochádza aj posledný prípad nacistickej filmovej cenzúry. Ríšsky filmový intendant Hans Hinkel 19. marca rozhodol, že snímka Via Mala na motívy rovnomenného románu sa aj napriek priaznivému hodnoteniu nemôže uvádzať v kinách, pretože je na svoju dobu "príliš pochmúrna".
Na sklonku vojny sa vyskytli aj ďalšie absurdnosti. Režisér Harald Braun zorganizoval v odľahlom Zillertali fingované nakrúcanie filmu, ktorý sa vôbec nemal realizovať. Bol to jediný spôsob, ako sa mohli umelci a technici vyhnúť bojom končiacej sa vojny.
Wolfgang Liebeneiner až do 18. apríla pracoval na filme Das Leben geht weiter (Život ide ďalej) s obľúbenými hviezdami Gustavom Knuthom a Heinrichom Georgom. Prišli však britské jednotky a definitívne ukončili výrobu nemeckých filmov osudného roku 1945.
Prvý nemecký povojnový film - dráma Wolfganga Staudta Die Mörder sind unter uns (Vrahovia sú medzi nami) mal premiéru v Berlíne až 15. októbra 1946. (tasr)
