BRATISLAVA. Bolo to asi pred mesiacom, keď Leonard Cohen pristal na to, že poskytne rozhovor americkému magazínu The NewYorker. Do bytu veľkého kanadského pesničkára vtedy neprišiel obyčajný redaktor, ale samotný šéfredaktor. Článok, ktorý napísal, bolo ťažké jednoznačne rozlúštiť.
Niektorí čitatelia si mysleli, že sa v ňom Cohen lúči s hudobným svetom, že chce opustiť pódiá a prestať spievať. Niektorí však tušili, že situácia je vážnejšia.
S novinárom sa rozprávali o pesničkách a textoch, ktoré mal rozpracované: „Nemyslím si, že ich budem schopný dokončiť. Ktovie? Možno chytím druhý dych, neviem. Musím ešte uzavrieť zopár záležitostí. Som pripravený zomrieť.“
Miesto vo svete
„Z každého slova žiari svetlo,“ citoval na twitteri kanadský premiér Justin Trudeau najslávnejšiu Cohenovu pesničku Hallelujah, keď sa dozvedel, že spevák v noci na piatok zomrel. Patril medzi najväčšie osobnosti svojej krajiny.
Cohen pritom neplánoval, že sa bude venovať hudbe. V mladosti ho zaujímala najmä poézia. Prvú zbierku básní Let Us Compare Mythologies vydal v roku 1956 a venoval ju otcovi. Bojoval vtedy s depresiou a nepokojom. Dlho hľadal svoje miesto vo svete.
Presťahoval sa z Kanady do New Yorku, Londýna, žil v Izraeli, na Kube a v Grécku. Na ostrove Hydra si kúpil dom. Rozmýšľal nad tým, ako sa uživiť písaním, a potom sa rozhodol, že to skúsi s hudbou. Zdalo sa mu to ako vhodné ekonomické riešenie, piesne majú predsa ľudia radšej ako poéziu.
Dávaj si pozor, Dylan
Prvé svoje texty predal folkovej speváčke Judy Collinsovej. Stretol sa s významnými osobnosťami šesťdesiatych rokov Jimom Morrisonom, Hendrixom, s Nico. Jeho talent si všimol John Hammond z vydavateľstva A&R. Rovnaký manažér, ktorý objavil Billie Holidayovú, Arethu Franklinovú alebo Boba Dylana.
Denník Guardian píše, že keď Cohen nahrával svoje prvé piesne, Hammond bol taký nadšený, že kričal: „Dávaj si pozor, Dylan!“
Psychologička: S tým, čo dokázal Cohen, sa v praxi často nestretávam Čítajte Porovnávať Cohena s jeho priateľom Dylanom je namieste, obaja boli literátmi, ich inšpirácie boli však rozdielne. Cohena nezaujímali rockové melódie, páčil sa mu francúzsky šansón a židovské liturgické piesne. Spomínal nimi na svoje detstvo, jeho starý otec bol rabín a veľa času preto trávil v synagógach.
Marianne
Jeho hlas často dopĺňal vznešený zvuk huslí alebo jemné strunové vybrnkávanie. Jeho piesne sú stelesnením božského pokoja a mieru, prinášajú odpovede na zložité životné problémy – lásku, vojnu, vieru a smrť.
Poslucháč má pri nich pocit, že je problém už vyriešený, že každé trápenie bude nakoniec odmenené a každý smútok raz zabudnutý. Zbierka jeho najnovších piesní, ktorú vydal pred mesiacom, však má temnejší nádych. Taký má aj názov – You Want it Darker.
„Som pripravený, pane,“ spieva Cohen hlbokým hlasom hneď v prvej z piesní. Už počas nahrávania albumu trpel zdravotnými problémami a z piesní cítiť krehkosť.
Predtým, než nahrávku zverejnil, ho ešte v júli ťažko zasiahla smrť jeho múzy Marianne Ihlenovej, s ktorou sa zoznámil na ostrove Hydra. Niekoľko rokov spolu žili, ale hádky ich napokon rozdelili.
Na Marianne však Cohen nevedel zabudnúť. Stretnúť sa im už nepodarilo, ich vzťah však zostáva zhmotnený v nesmrteľnej piesni So Long Marianne.
