SME
Streda, 26. február, 2020 | Meniny má Viktor

Cenu Siegfrieda Lenza si prevzal britský autor Julian Barnes

Cenu udeľujú v Nemecku zahraničným autorom, ktorých dielo je blízke duchu Siegrieda Lenza.

Britský autor Julian Barnes.Britský autor Julian Barnes.(Zdroj: SITA)

HAMBURG. Britský spisovateľ Julian Barnes (70), ktorého diela sú známe i z prekladov do slovenčiny a českého jazyka, si dnes na radnici v severonemeckom Hamburgu prevzal Cenu Siegfrieda Lenza dotovanú sumou 50 tisíc eur.

Günter Berg, predseda predstavenstva Nadácie Siegfrieda Lenza, pri tejto príležitosti označil laureáta za vynikajúceho európskeho rozprávača a esejistu, ktorého diela charakterizujú tak satirické a ironické tóny, ako aj tradičné rozprávanie o zásadných životných otázkach, ktorými sa ľudia zaoberajú, uviedla tlačová agentúra DPA.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vedomie konca

Rodák z Leicesteru, ktorého dielo radia kritici do postmoderny, premenil v roku 2011 štvrtú nomináciu na Man Bookerovu cenu konečne aj v zisk tohto ocenenia, a to vďaka románu The Sense of Ending (Vedomie konca).

Barnes je i laureátom Rakúskej štátnej ceny za literatúru, holandského ocenenia Europese Literatuurprijs, ale aj britskej Somerset Maugham Award či francúzskej Prix Médicis.

Ešte v roku 1992 získal vo Francúzsku i prestížne ocenenie Prix Femina za najlepší zahraničný román, a to za dielo Talking It Over (známe podobne ako iné Barnesove diela aj z prekladu do českého jazyka pod názvom Jak to vlastně bylo). V slovenčine vyšli autorove diela Arthur a George či Roviny života (Levels of Life).

Druhý ocenený

Angličan je iba druhým laureátom ocenenia, ktoré nesie meno jedného z najvýznamnejších autorov nemeckej povojnovej literatúry a ktoré udeľujú od roku 2014 s dvojročnou periodicitou zahraničným autorom, ktorých dielo je blízke duchu Siegrieda Lenza (1926-2014).

Prvým rovnako oceneným sa stal pred dvoma rokmi renomovaný izraelský autor Amos Oz.

Siegfried Lenz sa narodil v roku 1926 v meste Lyck vo vtedajšom východnom Prusku na dnešnom území Poľska a počas života sa politicky angažoval za zmierenie Nemecka s Poľskom a Izraelom. K jeho najvýznamnejším dielam patria romány Hodina nemčiny (1968) a Vlastivedné múzeum (1978).

Najčítanejšie na SME Kultúra

Téma: Literatúra

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Nemecko

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Tomáša Prokopčáka

Tak ste teda vyhrali voľby, a teraz čo?

Krátky list budúcej vláde.

Zľava hostia diskusie: líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, predseda SaS Richard Sulík, predseda KDH Alojz Hlina, líder koalície PS/Spolu Michal Truban, predseda Za ľudí Andrej Kiska a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Vpravo moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová.
Komentár Zuzany Kepplovej

Skepsa nad Matovičom má rácio

Nečaká nás menej populizmu ako s Ficom, ale viac.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Kočnerovo sledovacie komando kontra sledoval niekto ďalší

Ľudia od Petra Tótha mali tajné tiene.

Miroslav Kriak na súde.
Zdravotníci v Číne sa snažia obnoviť zásobovanie orgánov kyslíkom pomocou resuscitačného vaku.