CHRIS WATSON v sedemdesiatych rokoch zakladal významnú kapelu elektronickej hudby Cabaret Voltaire. Neskôr ju opustil, chcel sa venovať vyhľadávaniu a nahrávaniu zvuku. Jeho prácu s terénnymi nahrávkami prírody využívala i BBC. Tento rok vydal novinku Okeanos založenú na podmorských zvukoch z rôznych miest od severného až po južný pól. Zvuky tulenieho spevu budete môcť počuť aj na koncerte v Bratislave na festivale experimentálnej hudby Next, ktorý sa začína v utorok.
Tiež máte ten pocit, že sme v súčasnosti priveľmi pohltení hlukom?
„Áno, mám. Bývam vo Veľkej Británii, na malom ostrove. Žije na ňom priveľa ľudí, a teda sa v ňom zbiera aj priveľa hluku. Dennodenne nás obklopuje zvuk lietadiel, diaľnice, iných druhov dopravy. To je hluk, ktorý v minulosti neexistoval. Je to síce prirodzený vplyv procesov modernizácie a komercionalizácie, na druhej strane to nemôžeme ignorovať. Je to problém a môže ťažko ovplyvniť na našu psychiku. Myslím si, že svet je hlučnejším miestom než v minulosti a každý si v ňom musí nájsť miesto, kam by unikol pred týmto druhom znečistenia.“
Kde je to s hlukom najhoršie?
„Negatívne dosahy zažívame každý deň. Väčšina ľudí pracuje vo veľkých kancelárskych budovách, sú obklopení hlukom a zdá sa mi, že dôsledkom toho je, že sa dokážeme ťažšie sústrediť. Sme vznetlivejší, máme horšiu náladu, spotrebúva sa veľa liekov na spanie a proti úzkosti, často sa cítime chorí a krúti sa nám hlava. Veľakrát sa aj nevedome od toho snažíme izolovať, a preto si dávame do uší slúchadlá, aby sme vypli zvuky okolo nás a sústredili sa len na jeden podnet.“
Je liekom na dôsledky znečistenia hlukom ticho?
„Ticho dnes už podľa mňa neexistuje. Môžeme hľadať pokojnejšie miesta, ale úplné ticho nie.
