Železná panna prinútila metalistov čítať básne

Veľký boss Iron Maiden sa sólovo predstavil prvýkrát v Bratislave. Duchom aj zvukom je stále mladý.

Keď ide o výročie Nežnej revolúcie, o Deň študentstva, dokonca priamo o mladých, najlepšie to vždy vedeli rozbaliť staré dobré „máničky“. Londýnsky rodák a šesťnásobný otec, nadšenec hudby aj futbalu, no v prvom rade jeden z najväčších velikánov tvrdého rocku bol včera toho živým dôkazom.

So svojím sólovým projektom British Lion sa prvýkrát na Slovensku predstavil svetoznámy basgitarista Steve Harris, ktorý pred štyridsiatimi rokmi stál pri zrode jedného z najväčších hudobných kolosov Iron Maiden.

Legenda doby železnej

Bola to práve Železná panna, ktorá ako prvá prelomila ľady izolácie socialistického tábora a zavítala aj za Železnú oponu. Jej koncerty v bývalej Juhoslávii, Poľsku a hlavne susednom Maďarsku navštívili desaťtisíce mladých ľudí z Československa.

Niekdajšie živly a výrastkovia, dnes nezriedka významní vedci, manažéri či ministri, Iron Maiden svojou šokovou terapiou v spojení s bravúrnym muzikantským výkonom a neprvoplánovým posolstvom natrvalo ovplyvnili niekoľko generácií.

Tie vďaka nim svoju mladosť strávili nielen sexom, drogami a rokenrolom, ale aj hodinami nad prekladmi piesňových textov alebo čítaním literárnych predlôh od klasikov ako E. A. Poe alebo S. T. Coleridge.

Nahrávky skupiny sa šírili na čiernom trhu ako blesk a kapela tak svojím dielom prispela k trhlinám v Berlínskom múre. Po tohtoročnom triumfálnom koncerte Železnej panny na žilinskom letisku sa Harris ocitol na Slovensku už druhýkrát v tomto roku, no tentoraz v omnoho skromnejších podmienkach v priestore známeho klubu MMC v Bratislave.

(zdroj: FOTO - STEF ERN)

Lev nie je Panna

Iron Maiden ako ikona niekoľkých generácií ešte aj dnes plní štadióny a lúky a posledný album The Book Of Souls dobyl prvé priečky vo viac ako 40 krajinách sveta.

Skromný a utiahnutý multimilionár, jeden z najlepšie zarábajúcich anglických hudobníkov a súčasne hrdý Brit však už dlhé roky žije v USA a najradšej sa drží vždy v ústraní.

A zatiaľ čo sa frontman Bruce Dickinson vznáša v oblakoch na krídlach vlastných aeroliniek či dokonca obrej vzducholodi, hlava skupiny sa drží pekne pri zemi a podupkáva si do rytmu poctivej tvrdej muziky, ktorá nemusí konvenovať každému.

Vďaka nej sa však vracia ku koreňom samého seba aj tvrdého rocku a oprašuje pritom projekt, na ktorom začal pracovať už pred dvadsiatimi rokmi.

Rovnomenný album skupiny vyšiel už pred štyrmi rokmi a Harris a spol. odvtedy stihli absolvovať už niekoľko klubových turné. Po vystúpeniach vo Francúzsku, Taliansku či Nemecku, zavítali konečne aj na Slovensko, kde predviedli svoju dravú show pred stovkami nadšených fanúšikov.

(zdroj: STEF ERN)

Žiaden Maiden. Len čistý rock ’n roll!

„What? No Maiden?!“ Aby sme si boli načistom. V prvom rade treba pripomenúť, že sólový projekt British Lion má od Iron Maiden poriadne ďaleko. A niet divu, že drvivá väčšina priaznivcov Maidenov je z hudby v tomto štýle prinajmenšom rozčarovaná.

Predsa len, od hudobníka Harrisovho formátu sa očakávali skôr historizujúce epopeje a progrockové oratóriá, no ak si odmyslíme celý ten tieň, aký legenda na svoju bočnú ratolesť vrhá, ide jednoznačne o skvelý výkon.

Jednoduché priame skladby čerpajú drive a poetiku z britského hard rocku 70. rokov a Harrisových obľúbencov ako Wishbone Ash či The Who.

Niekoho síce môže odradiť civilný tón, mainstreamová spevnosť či vysoko položené hlasivky Richarda Taylora, no Britský lev si publikum poľahky našiel po celom svete. Napokon, ako každý tovar s nálepkou Iron Maiden, ktorá predáva rovnako dobre pivo, počítačové hry aj slúchadlá.

Zahrievacie kolo v role predskupiny úspešne predviedli britskí hard-rockeri Voodoo Six, ktorí sa s Harrisovou materskou skupinou u nás naposledy predstavili pred tromi rokmi na piešťanskom Topfeste.

Po krátkom intre odpálili British Lion svoj set prvou piesňou „Toto je môj boh“. A boh menom Harris bol zrazu na dosah ruky tak, ako kedysi pred desiatkami rokov v lokálnych londýnskych krčmách, keď ešte nikto nemal ani zdanie, s kým má tú česť.

Pätica hudobníkov s bubeníkom Simonom Dawsonom a gitaristami Davidom Hawkinsom a Grahamem Lesliem nešetrila energiou od samého začiatku a jej koncertný repertoár predstavil postupne pätnásť skladieb vrátane noviniek ako Bible Black, Father Lucifer a Spitfire z pripravovaného albumu.

Mimochodom, zaznamenávané je aj celé prebiehajúce turné a vydanie koncertnej nahrávky sa očakáva približne na budúci rok, takže nie je vylúčené, že o včerajšom koncerte budeme ešte počuť.

Podpísané a sčítané

Velikáni ako Maiden tlačové konferencie na upútanie pozornosti nepotrebujú, v minimálnej miere sa stýkajú s médiami aj fanúšikmi, a tak možnosť vystáť si po koncerte dlhočizný rad kvôli stretnutiu s legendou bol skutočne tou najmenšou prekážkou.

Hviezda, na ktorú zvyčajne sotva dovidíte z konca štadióna, stála medzi obyčajnými smrteľníkmi a trpezlivo rozdávala autogramy a spoločné fotografie.

Stovky ľudí, čo si nechali podpisovať staré platne, cédečka či bundy, dali čerstvému šesťdesiatnikovi akiste zabrať o čosi viac ako celý koncert. Nestarnúci rockový lev sa však profesionálne zhostil svojej role a predviedol sa v celej sile, ktorá s pribúdajúcim vekom získava na majestátnosti.

A hoci sa nepálili sviečky, ani sa nespievali koledy, mohli byť návštevníci včerajšieho koncertu svedkami veľkého sviatku. A na to sa len tak nezabúda.

Autor: Agda Bavi Pain