Aneta Langerová: K pocitu slobody mi postačí klavír

Nič na ňu netlačí, cíti sa slobodne a v pokoji a samote zbiera vnemy na nový album. Nemá sa kam ponáhľať, ešte stále neuzavrela príbeh toho posledného Na Radosti. ANETA LANGEROVÁ už dva roky spieva na koncertoch pesničky z neho a práve s nimi prichádza na Slovensko. Zastaví sa v siedmich miestach.

Sériou koncertov oslavujete tak trochu svoju tridsiatku. Cítite prechod do inej fázy tvorby?

„Cítim nejaký posun, nie však spojený s tridsiatkou. Zmeny zažívam prakticky každý deň, vnímam ich možno už po hodinách či minútach. Okolo mňa sa deje množstvo vecí, všeličo sa prepojuje, čo ma nesmierne napĺňa. Neustále to všetko vo mne vybuchuje do malej radosti.“

CD Na Radosti získalo až štyroch Andělov, prezentujete ho už dva roky, to je dosť výnimočný úspech, či nie?

„Ešte túto šnúru neuzatvárame, len už koncertov nebude toľko ako doteraz. Úspech albumu nevidím iba v cenách, ale v koncertoch, že si ich môžeme užívať a na nich ďalej pracovať s hudobným materiálom. Vraciame sa s koncertmi aj do miest, kde sme už hrali. Keď máte stále vypredané sály, znamená to, že záujem o toto CD stále trvá.“

Aneta Langerová.

Bude séria koncertov v niečom iná?

„Spojenie kapely so sláčikovým triom bude rovnaké, aranžmány sa však už trochu posunuli. A určite zaznie nová pieseň Hviezda.“

Piesne zo série Na Radosti vznikali na samote rovnakého mena, chystáte sa znova niekam do lesov sústrediť sa na tvorbu?

„Tentoraz som si vytvorila svoju vlastnú samotu okolo svojho klavíra doma, kde mám všetky nástroje. Zatiaľ sa cítim slobodne, nič ma netlačí, nemám pocit, že ďalšie CD musí vzniknúť okamžite. Mám teraz obdobie hľadania nových pesničiek a inšpirácií. Nasávam ako špongia a snažím sa všetko vtláčať do klaviatúry.“

Ako tvoríte svoje texty? Vznikajú spolu s melódiami alebo ich prechádzajú?

„Niektoré slová vznikajú paralelne s hudbou, ale sú to len náznaky, záchytné body, nie hotové texty. Mám zošit, do ktorého si všetky nápady píšem, je to však maximálne sloha, refrén, alebo nejaká pasáž, ktorú potom rozvíjam ďalej. Melodika je však vždy súčasťou nápadu. Ale nie je to ani tak, že by ma napadla iba melódia, vždy sú tam aj nejaké slová.“

Vaše piesne nie sú žiadne protestsongy. Priamej angažovanosti vášho umenia sa bránite vedome?

„Na niektoré veci nemám prirodzené nadanie, nie som prvoplánovo bojovný typ. Podporovať sa skôr snažím svojou energiou, tým, čo do skladieb vkladám. Tým, ako sa človek správa, dáva určité znamenie. Na takejto spoločenskej báze je to pre mňa angažovanosť dôležitejšia, než v nejakej politickej rovine či v rovine jednotlivých káuz.“

Tichá bojovníčka.

Udržujete si stále aj svoje charitatívne aktivity? Známa bola vaša angažovanosť za nevidiacich.

„Paralelne so Svetluškou sme mali projekt Čistá řeka Sázava založený na dobrovoľníctve. Nie je to nič megalomanské, je zameraný na prírodu a na osvetu, aby ľudia chápali, čo majú okolo seba za krásu, aby ju neustále nedevastovali. Snažíme sa im komunikovať celkom základné veci. Ten projekt má veľmi dobré odozvy, dobrovoľníctvo je mi veľmi sympatické: prídem, urobím, odídem a nič neočakávam.“