Čím menej Billy Barman dávajú zmysel, tým sa lepšie počúvajú

Keď Alica spadla v slávnej knihe do králičej nory, ocitla sa v zvláštnom svete plnom podivuhodných bytostí rozprávajúcich zvláštnou rečou. Slová, ktoré hovorili, síce mali význam, ale ich zaradenie do viet odporovalo logike a rozumu.

Z ich reči nebola frustrovaná len hrdinka knihy, ale aj kritici, ktorí novele Alica v krajine zázrakov najprv nevenovali veľa pozornosti, mysleli si, že sa na ňu rýchlo zabudne.

Aj texty kapely Billy Barman pôsobia, akoby vznikli v krajine zázrakov. Alica by si zaručene škrabala hlavu napríklad nad textom jednej z ich nových piesní Sloboda. „Za vodou – somár klopí uši, za vodou – hrudy hliny drtíš, slobodou – objatie ťa hreje, za vodou sa to deje.“

Kapela práve vydala album Dýchajúce obrazy a rovnako ako Alica v krajine zázrakov je to pozoruhodné dielo. Ak prijmeme myšlienku, že sa za ním skrýva viac, než nezmysel, z obrazov vystúpi mnoho konkrétnych významov o živote mladých a krajine, v ktorej sme sa so slobodou stále úplne nevyrovnali.

Ťažoba dospievania

Kapela Billy Barman vznikla v roku 2008, keď sa mnohí hudobníci (napríklad Lavagance, Swan Bride, Diego) na slovenskej scéne inšpirovali britskou gitarovou hudbou. Už vtedy bolo ťažké brať Billy Barman vážne, veď svoj vznik vysvetľovali historkou o fiktívnom manažérovi.

Zakladatelia kapely Juraj Podmanický a Jozef Vrábel tvorili pesničky, ktoré mali šancu zaujať široké publikum s chytľavými melódiami, ľahko zapamätateľnými textami o introvertoch, pití, bielom snehu, veselou atmosférou a reáliami zo slovenskej prírody a dedín. Hudba, ktorá mohla pokojne zapadnúť do stredného prúdu, keby o ňu mali záujem komerčné rádiá.