František žije na Luniku IX. Dobre pozná zaužívanú hlášku, že Rómovia sú milionármi času, a tak na nej môže vedome stavať.
Aj vďaka tomu sa stal súčasťou vizuálneho projektu dvoch mladých zahraničných umelkýň, ktoré prišli na neslávne sídlisko, aby sa zoznámili so životom, ktorý tu naširoko plynie.
Je jedným z ľudí, ktorí majú vďaka nim portrét na výstave Milionári času. Po jej uvedení vo Východoslovenskej galérii v Košiciach prichádza výstava aj do Bratislavy. Stavia nás pred otázky, aký ľud či národ bez územia, ale s vlajkou a hymnou, sú Rómovia.
Dôležitá spojka
„Ak hovoríme o Rómoch z osád a get, mám pocit, že prechádzam do iného časového pásma, keď za nimi prídem,“ potvrdzuje myšlienku výstavy etnomuzikologička Jana Belišová. Všetko tam podľa nej plynie akosi pomalšie, podľa iného času, ako je ten na hodinkách či mobiloch. Až im vraj niekedy závidí, lebo pri našom vybookovanom preplánovanom spôsobe života je to nemožné.
Stala sa dôležitou spojkou, ktorú nemecká fotografka Anja Schäfer a rakúska režisérka a novinárka Elisabeth Putz využili, keď sa pred troma rokmi púšťali do realizácie svojej náročnej predstavy navštíviť košické geto Lunik IX a neďalekú obec Šaca.
(zdroj: RKF)Čo je to čas
Košický Luník IX je jedným z najväčších rómskych get v Európe. Prekročiť jeho hranicu a spoznávať jeho obyvateľov bez predsudkov je pre mnohých z „vonkajšieho“ sveta nepredstaviteľné.
O to prekvapivejšie je, keď sa o to pokúsia ľudia spoza hraníc, navyše bez toho, aby sa povrchne priživili na senzácii rómskej otázky. Dve mladé ženy vstúpili do vnútra príbehu navonok zdevastovaného anonymného priestoru, aby z neho vytiahli portréty a osudy konkrétnych jednotlivcov.
(zdroj: FOTO - RKF)Vypadli z času
Svojím audiovizuálnym projektom upozorňujú, že v ľuďoch to ľudské treba spoznať. Ako asi v skutočnosti Rómovia v gete žijú? – pýtajú sa, keď k ich tváram na fotografických portrétoch priraďujú cez zvukovú stopu ich konkrétne osudy. Naozaj vypadli z času, nič pre nich plynutie času neznamená, sú jeho milionármi?
Elizabeth a Anja prišli na východné Slovensko pôvodne robiť reportáže. Pri spolupráci s Janou Belišovou a Lukášom Berberichom sa dostali k príbehom rôznych ľudí z rómskeho prostredia, s ktorými domáci už v minulosti spolupracovali.
"S oboma autorkami som sa už poznal zo spolupráce na nemeckom projekte krátkych divadelných predstavení v súkromných bytoch. Niekoľko z nich bolo situovaných práve v rómskej oblasti mestskej časti Šaca," hovorí kultúrny manažér Lukáš Berberich z Košíc.
Z jeho pohľadu ide v prípade výstavy o dôležitý druh výtvarného dokumentu, ktorý hovorí príbehy Rómov žijúcich často doslovne v susedstve.
"U nás v Košiciach je to presne takto, vo všeobecnosti však nemáme záujem týmto príbehom načúvať," hovorí. "Preto je výborné, že sme sa k nim dostali aspoň v galérii."
(zdroj: FOTO - RKF)Médiá nie sú veľká vec
Novinárku Elisabeth hneď na začiatku zaujala spevácka dvojica Ferka a Martiny Ďuďovcov, oboch nevidiacich a pripútaných na invalidný vozík.Súrodenci vystupujú na veľkých pódiách doma aj v zahraničí a hudba je pre nich všetkým.
Najbližšia cesta umelkýň viedla za nimi práve cez Janu Belišovú, ktorá má s nimi dlhoročný priateľský aj pracovný vzťah.
Bolo to správne rozhodnutie. „Ďuďovci sú k ľuďom, ktorých k nim privediem, otvorení,“ hovorí muzikologička. „Na druhej strane záujem médií neberú ako veľkú vec. Nie sú namyslení ani si nepripadajú výnimoční.“
V otázke zblíženia sa s Rómami musí byť vzájomná dôvera hlboká a naozaj úprimná, odhadnúť zámery cudzích ľudí vie totiž byť ošemetná záležitosť. Menej osobný kontakt môže dopadnúť aj ako veľký chaos, napríklad ako v jednej nemenovanej dedinke.
„Švajčiarski hostia boli dotknutí osudom Rómov z osád, poslali im nákladné auto s darmi," spomína Belišová. „To nechceli pustiť cez hranice. Clo malo stáť viac, ako bola hodnota prevážaných vecí. Tie napokon stvrdli kdesi na obecnom úrade a celé sa to skončilo tak, že každý bol s každým pohádaný.“
Dary sú lacné, clo nie
Dôvera je podľa nej ťažko merateľná, ale keď ju získa, tak ju posúva ďalej. Nemá rada, keď za ňou niekto príde s hotovými odpoveďami, podsúva jej ich a chce ju dostať niekam, kam si to vopred vymyslel.
„Niekedy je to tak aj pri hľadaní konfliktných situácií,“ prezrádza ako skúsená terénna pracovníčka.
Zažila už viackrát práve u ľudí zo zahraničia, že majú isté povrchné informácie o zlej situácii Rómov u nás a chcú to počuť aj od nej. "Potom sú hluchí na iné témy, na iné pohľady. To Elisabeth ani Adja neboli.“
Ich výstava sa otvára vo štvrtok večer v priestoroch Rakúskeho kultúrneho fóra v Bratislave.
