SME
Sobota, 22. február, 2020 | Meniny má Etela
ROZHOVOR

Jožo Urban netáral, iba ďobol prstom do slova kiež

Témy v poézii sa nedajú nastoliť umelo, hovorí víťazka súťaže Básne 2016.

(Zdroj: FOTO - ARCHÍV V.K.)

Keď ako dieťa začínala v literárnych súťažiach, skôr sa jej darilo písať s dobovým pátosom a využitím oslích mostíkov od opisu prírody až k oslave štátnych sviatkov. O poézii a jej zákonitostiach vie VERONIKA KOLEJÁKOVÁ dnes oveľa viac. Pred pár dňami zvíťazila v šiestom ročníku literárnej súťaže Básne 2016.

Kedy v človeku dozrie istota, že s básňou môže vyjsť na verejnosť?

„V porovnaní s tým, ako dlho píšem, som veľmi málo publikovala a nechávala som si básne radšej dozrieť. Mám preto rôznorodé texty z rôznych období, za niektorými už ani nestojím, a to ich ešte nikto poriadne nečítal. Zvažovala som, či sa vôbec na súťaži zúčastniť, ale potrebovala som zrejme po čase nejaký stimul na to, aby som pokračovala v písaní ako takom.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo ste vybrali báseň Andrej~Marta?

„Mala som text odložený už dlhšie a stále som sa k nemu vracala. Váhala som, či radšej nezvoliť niekoľko nezávislých básní, ale forma tejto súťaže vyhovuje skôr uceleným cyklom, takže som to riskla s čiastočne príbehovou formou.“

Do súťaže sa prihlásilo prekvapivo veľa básnických textov, svedčí to podľa vás o niečom?

„Neviem presne, koľko ich bolo v predošlých ročníkoch, ale počet blížiaci sa dvesto je určite veľmi pekné číslo. Vlastne je to už taká malá dedinka. Nemyslím si však, že je poézia teraz viac súčasťou bežného života ako inokedy. Nikdy asi nevyjde z módy, ale nestane sa ani mainstreamom.“

Pomáha jej podľa vás internetový priestor?

„Možno áno, podobne ako pri inom blogerskom písaní. Ak to vezmeme tak, že ľudia, ktorí poéziu píšu, ju väčšinou aj čítajú, mohol by byť tento zvýšený záujem dobrý signál. Bolo by fajn, keby sa na knižky poézie v kníhkupectvách neprášilo a predávali sa.“

U mladých ľudí, ktorí prežívajú prvé skúsenosti vo vzťahoch, je písanie básní celkom prirodzená súčasť hľadania seba samého. Aj vy ste takto začínali?

„Vek okolo pätnásť-dvadsať rokov je prirodzene veľmi priateľsky naklonený poézii. Je výstižnejšia ako čokoľvek iné a umožňuje vyjadriť povedzme zmätok vo vzťahu k druhým aj k sebe, podčiarknuť pocit jedinečnosti a vlastného videnia sveta. Vtedy veľa ľudí s písaním začína, a tak to bolo aj so mnou. Bola som dosť utiahnutá a všetko naozajstné som dávala radšej do básní.“

Súťažia však aj ľudia v pokročilejšom veku.

„Ten je dôkazom, že niektorí, nie všetci, v poézii aj vytrvajú, remeselne sa v nej zlepšia, alebo si aspoň zafixujú nejaký svoj štýl písania. Možno až potom sa osmelia poslať niečo do súťaže.“

Kedy to pre vás začalo byť vážnejšie?

„Ja som začala detskými literárnymi súťažami, tam to však bolo dosť o dobovom pátose a mostíkoch - od opisu prírody až k oslave štátnych sviatkov. Vážnejšie som začala písať z ničoho nič na jednej dovolenke s rodičmi. Odvtedy som mala neustále pri posteli kus papiera alebo zošit, aby mi neušli náhle nápady, ktoré hocikedy prichádzali nadránom a pred spaním.“

Aký ste mávali na druhý deň pocit zo svojich zápiskov?

„Bola to takmer obsesia, v noci som rýchlo potme ceruzkou naškrabala niečo, čo sa ráno dalo prečítať rôzne. Ale aj v tom bola výhoda. Nezrozumiteľnosť mi neprekážala, naopak, vyžívala som sa v nej. Teraz už pracujem s textami trochu inak, nechávam ich odležať dlhšie a nemilosrdne v nich škrtám. Takisto už mávam celé dlhé obdobia, keď nepíšem vôbec nič a vnímam, že je to tak v poriadku.“

Vaša víťazná báseň je zrelým cyklom textov, za ktorým cítiť skúseného človeka, ktorý pozná hĺbku medziľudských vzťahov. Dá sa vôbec odviazať, keď človek s pribúdajúcim vekom všetko viac zvažuje rozumom?

„Pri písaní si nechávam voľnosť, aby sa toho čo najviac objavilo podvedome. Čiže vypínam racio, aby som ho mohla zase zapnúť neskôr, keď text upravujem. Ticho pritom dúfam, že to bude dávať zmysel ešte niekomu okrem mňa. V poslednom čase, už zhruba dva roky, ma lákajú epické prvky v poézii. V prípade tohto textu som mala najprv na mysli príbeh, respektíve fragment príbehu so začiatkom a koncom.“

Preto ste využili voľný verš?

„Verím, že namiesto rozsiahlejších opisov či zachytávania vnútorných pochodov a dialógov môže forma voľného verša dať rozprávaniu viac vrstiev, ponúknuť viac možných výkladov. Ten, kto báseň číta, má možnosť stotožniť sa s prežívaním postáv, teda lyrických subjektov inak ako v poviedke alebo románe. Prozaický nádych celý tvar trochu vedie a lyrické pasáže zase, naopak, vyrušujú a vytrhávajú z jasného toku deja.“

Uvažujete vopred o témach, ktoré sa vás dotýkajú?

„Myslím, že témy zarezonujú skôr samy od seba a menia sa u mňa v určitých obdobiach. Určite ide o reflexiu toho, čo žijem ja sama, alebo vidím okolo seba. Neviem si témy nastoliť nejako umelo. Teraz som krátky čas mama malej dcérky, stratila som otca, vnímam viac svoje starnutie. Možno sa to nejako dostane do okruhu tém v nových textoch.“

Aké spoločenské problémy sú pre vás také naliehavé, že by stálo za to ich využiť v básni?

„Ťahá ma to skôr k intímnej poézii, odrážajúcej vlastné prežívanie a skúsenosť. Tematický okruh sa tým zužuje, ale nemusí byť menej závažný.

Vo svete existujú mnohí autori, ktorých básne majú politický kontext, angažovane apelujú na nejaké konkrétne postoje, čerpajú napríklad zo skúsenosti s vojnou a podobne. V tomto smere ma to neláka k nejakej angažovanosti, nehľadám témy, ktoré ´treba´ spracovať. Skôr dúfam, že vlastne žiaden autentický obsah nie je bezvýznamný.“

Sledujete súčasnú básnickú tvorbu na Slovensku?

„Uvedomujem si, že aj tu vedľa seba existujú rôzne vkusové a názorové prúdy. Dá sa nájsť drsný konceptualizmus aj krehká lyrika. Ako čitateľ nevnímam nevyhnutnosť prehrýzať sa cez veci, ktoré ma neoslovujú, vyberám si.

V prípade tohtoročnej poroty ma preto potešilo, že v nej boli poetky, ktoré veľmi rada čítam. Ak mám vybrať jednu konkrétnu knižku, moja najobľúbenejšia zbierka spomedzi súčasných slovenských autorov a autoriek je asi Parcelácia vzduchu od Nory Ružičkovej.“

Sú autori, ktorí vás vedú?

„Mala som a zážitok z literárnej súťaže v roku 1993, keď mi porotca Jožo Urban ďobol prstom na slovo kiež v jednej básni a ja som musela celá zahanbená priznať, že sa tam dostalo úpravou niekoho iného. Zapamätala som si jeho slová, aby som si do toho nenechala v tomto zmysle hovoriť nikým.

Existuje aj fajn kniha Manuál na opravu poézie od Teda Koosera. Z tej som zistila, čo všetko sa ešte dá robiť s textami po napísaní.“

Akej poézii holdujete ako čitateľka?

„Ako tínedžerka som začala postupne čítať všetko, čo som našla v našej knižnici, otravovala som tety v novinovom stánku a zháňala v zadnom rade vyložené literárne časopisy.

Chcela som sa veľmi naučiť rozlíšiť dobrú poéziu od zlej. Zo slovenských autorov bol pre mňa najväčší zázrak Jozef Mihalkovič, Ivan Štrpka a Ivan Laučík. Zo zahraničných ma určite ovplyvnila Sylvia Plath, mám rada aj Teda Hughesa, W. S. Merwina a ďalších. Sledujem najmä anglicky píšucich autorov, ktorých si viem prečítať v origináli. Momentálne som sa nadchla pre kanadskú autorku Anne Carson. Používa v poézii epické prvky s veľkým citom a vie experimentovať s formou.“

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  2. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  3. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  4. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  5. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  6. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  7. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  8. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  9. Darujte od srdca pre rozum
  10. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  1. Tipy na darček pre krstniatko
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  4. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  7. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  8. Ktorá farba je tá tvoja?
  9. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  10. ... viac ako vzdelanie
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 15 881
  2. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 9 225
  3. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 7 095
  4. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 5 635
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 5 260
  6. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 4 936
  7. SME proti extrémizmu na školách 4 795
  8. Darujte od srdca pre rozum 4 682
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 486
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 459

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľubomír Galko a ostatní odídenci zo SaS, ktorí momentálne pôsobia v Demokratickej strane, po tom, ako podporili otvorenie mimoriadnej schôdze.
Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudské práva podľa Roberta Fica

Šéf Smeru to už dáva na Vaského.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Píše Zuzana Szatmáry

Dva roky po vražde: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali

Pred zákonom si musíme byť rovní.

Daňové priznanie typ B