"Rusko je veľké, ale teraz niet kam ustúpiť. Za nami je Moskva," písali 24. novembra 1941 v ruských novinách Červená hviezda. Bola to reportáž z bitky o Moskvu, podrobne sa v nej písalo, ako sa skupinka vojakov z 316. streleckej divízie generála Panfilova postavila proti útočiacemu nemeckému tankovému práporu.
Armádne noviny napísali, že všetkých dvadsaťosem Panfilovových mužov pritom zahynulo, a aby bola správa plastickejšia, odcitovali posledné slová niektorých z nich.
Článok obletel celú krajinu, inšpiroval mnohých ruských umelcov, stal sa základom učebnej látky. A pre politikov dodnes slúži ako vďačná ilustrácia vlastenectva a hrdinstva, keď sa treba oprieť o veľké slová.
Jediným problémom môže byť, že je vymyslený. Ak nie úplne, aspoň trochu. Až takí hrdinovia v Panfilovovej divízii neboli, znejú dnes v Rusku hlasy - práve vo chvíli, keď do kín prišiel ich sfilmovaný príbeh.
O Moskvu sa bojovalo presne pred 75 rokmi. (zdroj: IMDB)Na tento film Rusi čakali
Provládna agentúra Sputnik News veľkofilm 28 panfilovovcov víta. Vidí v ňom dielo, ktoré ruskej kinematografii vráti zašlú slávu, uznanie, ktoré sa jej od rozpadu Sovietskeho zväzu nepodarilo získať späť.
"Ukázalo sa, že ľudia už čakali na film, ktorý by si úprimne uctil hrdinstvo Červenej armády," píše a svoje tvrdenie zdôvodňuje tým, že Rusi si ho sami zaplatili.
Mená režisérov Kim Družinin a Andrej Šalopa Sputnik síce nespomína, zato spresňuje, že takmer 560-tisíc dolárov sa vyzbieralo vo verejnej zbierke.
Slávnostnú chvíľu však prekazil riaditeľ Ruského štátneho archívu, dnes už treba dopísať, že bývalý.
