Kto je Peter Behrens? Uznávaný architekt, ktorého považujú za vôbec prvého industriálneho dizajnéra na svete. Na Slovensku zanechal veľmi dôležitú stopu, keď v Žiline v roku 1931, počas svojho pôsobenia v neďalekej Viedni, postavil neologickú synagógu. Potom sa vrátil do rodného Nemecka.
Ak sa vám v tejto chvíli vynárajú závažné historické súvislosti o vtedajšom nástupe fašizmu a blížiacej sa druhej svetovej vojne, nenechajte ich rozplynúť. Práve toto jeho architektonické dielo bude totiž miestom, kde sa o rozporuplnej svetoznámej osobnosti bude hovoriť aj oveľa viac.
Ešte predtým sa však musí podariť zásadná vec: treba prestavbu tejto synagógy dokončiť. Do poslednej fázy budovania tohto centra histórie a súčasného umenia môžete vstúpiť aj vy. Vaše meno zostane nesmrteľné.
Jediná fotografia interiéru, ako ho pôvodne navrhol Peter Behrens. (zdroj: FOTO - NOVÁ SYNAGÓGA V ŽILINE)
Aktuálny stav rekonštrukcie. (zdroj: FOTO - NOVÁ SYNAGÓGA V ŽILINE)V slučkách zoznamov
Dvadsaťštyri hodín bude znieť v stenách vzácnej pamiatky skladba, na ktorej v týchto mesiacoch pracuje hudobný skladateľ Marek Piaček. Jej text bude zložený z mien všetkých darcov, ktorí prispejú na dostavbu. Bude stačiť priložiť ucho, aby ste začuli to svoje a aj takto spoznávali svoju cenu.
„Zoznamov mien – najmä v prípade obetí – bolo už na svete zaspievaných veľa. Chceli sme sa ku skladbe postaviť tak, aby sme sa vyhli sprofanovanému postupu,“ hovorí Marek Piaček.
Preto oslovil na spoluprácu Jozefa Chabroňa. Okrem toho, že je zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru, vedie aj mužské hudobné teleso Octet singers.
„Mien je veľmi veľa, odspievať ich zaberie už teraz vyše hodiny, a ešte by mali pribudnúť,“ hovorí Piaček. Princíp kompozície urobil s využitím takzvanej escherovskej slučky, v ktorej sa v rámci jedného úseku skladby prepracuje hudobný vývoj k svojmu začiatku a proces sa môže začať odznova.
Synagóga v podobe opusteného kina. (zdroj: FOTO - NOVÁ SYNAGÓGA V ŽILINE)Budú aj pauzy?
Skladbu napísal pre osem mužských hlasov a sláčiky. Prečo neúčinkujú ženy? „Bola to výhoda tohto okteta, navyše z hudobnej stránky sa mi výpoveď zdala kompaktnejšia,“ hovorí. Miešaný zbor vníma v tomto prípade ako hlasovo príliš pestrý.
Ukázalo sa však, že výška hlasu v skladbe tak či tak zohráva dôležitú úlohu. Čím je totiž tenor vyšší, tým výraznejšie počuť zaspievané meno. Preto zvolil pri kompozícii skladby systém náhodného výberu mien.
Dokonca uvažuje, že keby prispievajúci z verejnej zbierky nechcel, aby bolo jeho meno uvedené a zaspievané, mohol by sa využiť nápad pracovať s pauzou.
Skladba zaznie naživo prvýkrát počas otvorenia synagógy na jar budúceho roka. Medzi ľudí sa dostane aj na nosiči.
Začiatočná fáza rekonštrukcie. Za šesť rokov práce sa pod vedením tímu Truc Sphéric urobili pamiatkové výskumy, našli 60 rokov stratené originálne Behrensove výkresy. Vyviezli viac ako tisíc ton sutiny. Postavili balkón, vymenili kúrenie, spravili nové podlahy, zreštaurovali kupolu, vymenili a zaizolovali strechu, dokončili vonkajšiu fasádu a zreštaurovali omietky v interiéri. (zdroj: FOTO - NOVÁ SYNAGÓGA V ŽILINE)Kobka v kine
Nová synagóga v Žiline prešla za posledných šesť rokov obrovskými zmenami. Ako špičková medzivojnová architektúra fungovala pre svoj pôvodný účel iba zopár rokov, kým sa na území vtedajšieho slovenského štátu nezačali prvé transporty Židov do koncentračných táborov.
Po vojne roky slúžila ako prednášková, koncertná a divadelná sála, napokon v nej zriadili kino. Medzičasom na nej spáchali početné stavebné zásahy. Rozmanité vkusové a účelové nánosy počas totalitných rokov z nej napokon urobili nespoznateľnú stavbu, ktorá po roku 1989 spustla a začala chátrať.
„Keď som tam chodil ako dieťa do kina, nemal som ani potuchy, čo za stavbu navštevujem. Bola to doslova budova vložená do inej budovy, človek v nej sedel ako v kobke,“ hovorí Róbert Blaško.
Projektový manažér žilinského združenia Truc Sphéric je jedným z tímu nadšených a rozumne uvažujúcich ľudí, ktorí projekt synagógy rozbehli.
Keď v roku 2011 prišla Židovská náboženská obec s myšlienkou zachrániť ju, mali už skúsenosť s rozbiehaním nezávislého kultúrneho centra Stanica Žilina. Vedeli, že ak chcú niečo dosiahnuť, musia začať bez peňazí, lebo v štáte ani v meste ich len tak nezískajú.
Na záchrane synagógy im záležalo rovnako ako miestnym členom Židovskej náboženskej obce. V Žiline tvorili kedysi sedemnásť percent obyvateľstva, od vojny ich však ostalo len pár desiatok. Hoci projekt na začiatku vyzeral príliš riskantne, pustili sa do diela spoločne.
Už počas prestavby prebiehalo v synagóge množstvo podujatí. Na snímke koncert kapely Bez ladu a skladu pod zrekonštruovanou kupolou. (zdroj: FOTO - NOVÁ SYNAGÓGA V ŽILINE)A ešte dobojovať
Dobrodružná cesta do duše a tela vzácnej pamiatky sa začala verejnou zbierkou a aukciou darovaných umeleckých diel. Dnes tieto zdroje predstavujú takmer polovicu všetkých financií.
Tú druhú tvoria verejné zdroje. Výraznú finančnú sumu poskytol štát, poskladali sa aj mesto, sponzori a firmy, z ktorých mnohé prispeli aj materiálom, prácou a ľudskými zdrojmi.
Spomedzi grantov sa najväčší balík podarilo získať cez nórske granty. Konečná suma na rekonštrukciu predstavuje jeden a pol milióna eur. Chýba ešte stotisíc.
Verejná zbierka potrvá do konca roka. Ľudia sa podľa slov Róberta Blaška stále pridávajú, doteraz prispelo už viac ako dvetisíc súkromných osôb.
„Priemerne to vychádza asi tridsať eur na jedného. Niekto dá päť, iný tristo, viacerí poskytujú menšie sumy každý mesiac trvalými príkazmi v banke,“ hovorí.
Hoci v istej fáze to vyzeralo, že projekt skrachuje, tím aktivistov na čele s Marekom Adamovom je teraz pozitívne zaskočený, taký záujem nečakali. „Je to pre nás záväzok, musíme dobojovať,“ vraví Blaško. „Vďaka jednotlivcom sa niečo dôležité prelomilo.“
