Pred 40 rokmi nakrútil taliansky režisér Michelangelo Antonioni film Povolanie: reportér. Anglický novinár v africkej púšti nakrúca reportáž o miestnej občianskej vojne. Úprimne sa snaží vidieť ju objektívne, pochopiť, o čo ktorej strane ide a toto pochopenie sprostredkovať ďalej, divákom do západného sveta.
Frustrácia, ktorá vyplýva z nesplniteľnosti tejto ambície, sa preklopí do využitia náhodnej situácie. Novinár vymení svoju rolu reportéra - pozorovateľa za rolu západného obchodníka so zbraňami. V danom konflikte sa celkom aktívne angažuje.
Existenciálna dráma o kríze identity, o zlyhaní snahy rozbiť sklenenú stenu medzi pohľadom reportéra a skutočnosťou, o neschopnosti naplniť vlastnú (i všeobecnú) predstavu o zmysle tohto povolania, je stále aktuálna. Zložitých vojnových konfliktov neubudlo a hľadanie zmysluplného spôsobu, ako o nich reportovať, je dnes vari ešte zložitejšie a intenzívnejšie.
Irena Brežná prekĺzla cez všetky nástrahy reportérskeho povolania.
Obal knihy Vlčice zo Sernovodska. (zdroj: Goodreads)Cvaknúť fotku nestačí
Jej zápisky z dvoch rusko-čečenských vojen sú zhrnuté v publikácii Vlčice zo Sernovodska. Zápisky z rusko-čečenskej vojny nie sú ani povrchné, ani povýšenecké, ani sentimentálne, ani cynické. Práve naopak. Je to komplexný a unikátny pohľad do duše krajiny, ktorá opakovane čelila brutálnej vojne.
Čím to je, že sa to švajčiarsko-slovenskej spisovateľke tak vynikajúco podarilo? Je to viac vecí naraz, ale vyzdvihnime najmä štyri.
