Slovenský krátky animovaný film je zvyčajne odsúdený na festivaly, prehliadky, pri kuse šťastia občas i na uvedenie v televízii, ale najmä v nezáživnej relácii na druhom programe okolo polnoci, a napokon na videodiskoch. Len výnimočne sa dostane k bežným divákom v kine.
Zaradenie v postavení predfilmu pred celovečerným predstavením je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ak teda distribučná spoločnosť Film Europe v novembri pred nórsky dlhometrážny rodinný film Akcia Arktída zaradila krátky slovenský animák Hviezdny taxík, je to hodné pozornosti. Čo na tom, že Akcia Arktída vznikla už v roku 2014, veď ani Hviezdny taxík nie je dnešný – nakrútili ho v roku 2015.
Odvtedy stihol zažiariť na viacerých domácich aj zahraničných prehliadkach a odniesť si z nich ceny.

Niektorí veria, iní sa smejú
Smoliarsky školák a večne zadumaný rojko Hugo nie je hlúpy, no na vyučovaní sa nesústredí, a tak má zlý prospech. Jedného dňa cestou domov po vyučovaní, keď znovu pohorel na chémii, roztržito vstúpil na vozovku a takmer sa nechal zraziť zvláštnym dopravným prostriedkom.
Fúzatý taliansky šofér Peppino od radosti, že chlapcovi neublížil, vezme Huga domov. Skratkou. Cez Alfu Centauri. Cestou mu vyrozpráva úžasný príbeh o tom, ako sa stal hviezdnym taxikárom a zažijú nejedno dobrodružstvo. Tak to aspoň Hugo druhý deň rozpráva spolužiakom. Niektorí mu veria, iní sa mu smejú. Ako vždy.

Ako samostatný príbeh rozprávka zaujme nielen originálnymi výtvarnými riešeniami a pôsobivou atmosférou, ale najmä nedopovedanými, otvorenými situáciami a mnohoznačnosťou, ktorá každého diváka vedie k odlišnej interpretácii.
Úvodné titulky však tvrdia, že Hviezdny taxík je „pilotný film animovaného seriálu Obyčajné príbehy“. Kiežby sa tak stalo! Vzniklo by totiž čosi na míle vzdialené slovenskej večerníčkovej tradícii. Vtipné, hravé, bláznivé, milé – a predovšetkým moderné, súčasné, nové, svieže a plné radosti.
Alebo, ako zvykne nadšene kričať hviezdny taxikár Peppino: „Tutti perfetti!“

Bláznivé aj poetické
Na scenári sa podieľali filmový a divadelný režisér Anton Šulík, architekt a urbanista Juraj Krumpolec a výtvarník, ilustrátor, grafik Igor Derevenec. Derevenec s Krumpolcom sú aj výtvarníkmi filmu. Inšpiráciu našli v rozprávke známeho talianskeho spisovateľa Gianniho Rodariho, ktorú preniesli do súčasnej Bratislavy.
Fotografie zo súčasného mesta i zo školských interiérov figurujú ako pozadia, pred ktorými sa odvíja fantastický rozprávkový príbeh s kvapkou bláznivosti a nádychom poézie.
Spoluautormi veselej, hravej hudby sú Peter Dudák alias Ďuďo z kapely Hex a Tomáš Sloboda, známy z projektu Sounds Like This či skupiny Le Payaco. S obrazom a hudbou skvele ladí hlas Richarda Stankeho, ktorý narozprával všetky postavy.
