Na jar tohto roku sa v nitrianskom Starom divadle otriasli základy. Časť tvorivého tímu, ktorý v mnohom vychádzal z tradície divadelnej rodiny Spišákovcov, sa rozhodla odísť, lebo po nezhodách s novým riaditeľom dospeli k názoru, že inak to nepôjde. Rozchod bol dramatický, bolestný a plný neistoty z toho, ako ďalej na dobrej úrovni pokračovať. Odídenci veľmi túžili tvoriť ďalej spolu, a tak sa rozhodli založiť nové divadlo.
Keďže v takejto situácii sa neoplatí dlho čakať, deväťčlenný súbor sa hneď aj pustil do novej hry. Od mája naštudovali už tretiu inscenáciu. Volá sa Anna Franková a v piatok má jednu zo svojich prvých repríz.
Známy príbeh trinásťročného židovského dievčaťa bol snom súboru ešte na doskách starého divadla, jeho vedenie však silu tohto titulu nedokázalo odhadnúť. Nové divadlo ho teraz prinieslo ako svoju zásadnú výpoveď.

Keď pomáha rodina
"Boli sme ubití, ale odchodom do nás vošla nová energia. Chceme sa divadlom uživiť tak, ako to bolo predtým," hovorí dramaturgička Nového divadla Veronika Gabčíková. Príjmy nie sú veľké, tímu pomáhajú rodinní príslušníci, ale štart sa podaril.
Divadlo založili hneď v máji minulého roka. Najprv ich prichýlili chlapci z komunitného centra Hyde Park na brehu rieky, pomohli im postaviť pomocou unimo buniek prvé pódium, zohnali reflektory, praktikáble. Tu prišiel na svet satirický psychotriler Kúpalisko. Keď sa vzápätí pustili do rozprávky Kozliatka, ako ich nepoznáme - s dobrým vlkom a militantnými kozliatkami -, už bol v hre nový priestor.
V Nitre dostali ponuku z Domu Matice slovenskej. "Nové divadlo si za priestorom stojí. Mladé pracovníčky, absolventky kulturológie, chcú dom oživiť, nechcú ho viesť len tak nadarmo. Myslím, že je to dobrý krok," hovorí Gabčíková.
Jej divadený tím si provizórny priestor pomaly zušľachťuje, diváci si ho postupne opäť nachádzajú. "Je dobré vedieť, že ľudia, ktorí na nás chodili, nám ostali verní," vraví dramaturgička.
Apel na tínedžerov
Denník Anny Frankovej nie je veselým príbehom, je však krásnym dielom, dokumentom svojej doby a zároveň prostriedkom, ako medzi mladých vo veku hlavnej hrdinky dostať myšlienku vzájomnej tolerancie.