Pápež František by nám vedel povedať, aký je nový film Martina Scorseseho Silence. Majster gangsteriek tentoraz opustil mafiánske prostredie a nakrútil drámu o katolíckych misionároch, ktorí v 17. storočí prišli šíriť evanjelium do Japonska. Neznamená to však, že miera násilia je v nej nižšia, ako sme uňho zvyknutí.
František ju už videl, Scorsese mu ju premietol priamo vo Vatikáne.
S hnevom počítal, ale nie až s takým
Martin Scorsese kedysi zvažoval, že by bol misionárom a v stredoškolských rokoch dostal príslušné vzdelanie. Keď dospel, cirkev by skôr zalamentovala, keby videla, aký životný štýl viedol. Že sa stal nesmierne sčítaným umelcom až s encyklopedickým prehľadom, bola len jedna vec jeho osobnosti. Pod druhú bolo treba započítať nekonečné hodiny, ktoré strávil v zatemnenom byte pod vplyvom kokaínu.

V roku 1988 ho jeho originálna myseľ priviedla k adaptácii románu Nika Kazantzakisa Posledné pokušenie Krista. V ňom mal Ježiš na kríži sen, že nie je Mesiáš, nemusí zomrieť, môže sa oženiť a mať deti - a s úľavou ho prijal.
K svojmu osudu obetovať sa vrátil, až keď ako starý muž stretol apoštola Pavla, ktorý chodil po krajine a šíril príbeh o Ježišovi tak, ako ho poznáme dnes. A bol sklamaný a nahnevaný, keď uvidel usadeného muža v pohodlí domova.
Scorsese neskôr povedal, že jeho film vyvolal medzi katolíkmi hnev, aký nečakal, stretol sa aj s prejavmi antisemitizmu a párkrát sa mu vyhrážali smrťou.
Ale prežil a len si udržal pozíciu jedného z najlepších režisérov vo svete.
Jeho nový film Silence je obrazom z obdobia, keď bolo v Japonsku kresťanstvo zakázané a pri živote sa držala len podzemná cirkev. Jeho hlavný hrdina, portugalský jezuita, sa tam vyberie hľadať svojho bývalého mentora. Počul, že sa v Japonsku vzdal viery pod tlakom mučenia.