Piesne, pochody a smútočné náreky spojené so smrťou majú svoj ťažký hudobný príznak, ktorého sa v podstate nedá zbaviť. V rovine ich novej kompozície sa však dá pohybovať oveľa slobodnejšie, než by človek očakával.
Mladého slovenského hudobného skladateľa Mira Tótha oslovili pred dvoma rokmi maďarskí kolegovia, aby napísal pohrebné piesne. Voľne inšpirovaný free jazzom skomponoval suitu deviatich skladieb, inšpirovaných stredoeurópskymi skladbami tohto druhu.
Začiatkom roka tak vznikol projekt Funeral Marching Band a v týchto dňoch sú jeho hudobníci na turné po viacerých slovenských mestách. V sobotu večer vystúpia v bratislavskom A4 Nultom priestore.
Skoky storočiami
„Pôvodne sme boli dvaja, teraz je nás osem. Historicky skáčeme v hudbe po storočiach aj štýloch,“ hovorí Miro Tóth. Suitu označuje ako odkaz všetkého hudobného, čo ostalo po mŕtvych pre živých.
Zoskupenie zložené z maďarských a slovenských hudobníkov sa inšpiruje najmä skladbami v stredoeurópskom priestore. Spolu s Gergelyom Kovátsom ho založili ako reakciu na to, ako sa súčasná hudba spája s rôznorodými historickými žánrami, známymi napríklad z tvorby Mauricia Kagela alebo Franka Zappu. Ich “smútočné free” sa s nimi abstraktne pohráva.
„Keď pohrebnú hudbu vytiahnete na pódium, stráca svoj účel a začne fungovať na koncertnom princípe. S vedomosťou o tom, k čomu sa viaže, však zároveň hovorí o tom, čo sa stalo a čo sa môže stať,“ hovorí Miro Tóth.
Pohreby zlých myšlienok
Jeho koncept tak dostáva novú výpovednú hodnotu s politickým podtónom. Zádušné cirkevné skladby, vojenské pochody či piesne velebiace smrť a burcujúce vojakov do boja, totiž v prevedení jeho nových aranžmánov reagujú v druhom pláne na spoločenské dianie v strednej Európe.
Posledné dva-tri roky sa podľa Mira Tótha viac pohrávame s myšlienkou na smrť. „V Rakúsku sú voľby a ľudia, čo prežili holokaust, musia pripomínať, ako si máme vážiť vlastné životy. Extrémisti sú legitimizovaní, násilie a otázka smrti je vo verejnom diskurze,“ hovorí Tóth.
Funeral Marching Bandom však rozhodne nechce ľudí deptať, V pohrebnom koncepte dostáva jeho hudba naopak čiernohumorný nádych. "Naše skladby môžete vnímať ako pohreby zlých myšlienok."
Je rád, že kapela je zmiešaná a neviažeme sa k jednej identite. Na druhej strane sa teší, že v Maďarsku, na ktoré je cez hudbu intenzívne napojený, je najrozvinutejšia improvizačná scéna v strednej Európe. Odvolávka na idey Bélu Bartóka je prirodzeným a dôležitým momentom. "Bol to človek, ktorý pôsobil cezhraničné a stredoeurópsky.
