Ilustrácie Marka Ormandíka v spojení s iróniou, humorom a smútkom Milana Lasicu ponúkajú skutočne nevšedný zážitok - kniha Piesnenie je knihomilom ako napasovaná na vianočný trh.
Vaše knihy s Marekom Ormandíkom patria k tým najkrajším na slovenskom knižnom trhu, či už ide o Tri kostoly alebo Tri lásky (v oboch boli spoluautormi textov Tomáš Janovic a Pavel Vilikovský). Ako vzniklo toto spojenie?
„To bola moja iniciatíva. Ormandík robil plagáty do nášho divadla a pri tejto príležitosti som mu raz povedal, že by bolo možno zaujímavé, keby som mohol robiť texty k jeho kresbám. Mareka to celkom zaujalo, tak mi doniesol kresby a ja som začal k nim písať texty. Vyšlo to potom v Slovarte. A teraz som mal nápad, aby si on vybral moje texty pesničiek, ktoré by ho zaujali a spravil k nim kresby.“
Vnímate rozdiel, ak je inšpirácia odlišná - keď vy píšete na základe kresieb, alebo Ormandík kreslí na základe textov?
„Odlišnosť tu žiadna nebola, lebo ani v jednom prípade sme sa nemuseli veľmi stretávať, akurát sme sa dohodli a to, čo som si ja vybral, Marek rešpektoval, a texty, ktoré si vybral on, som teraz ja rešpektoval. Iba sa zmenilo garde.“
Marek Ormandík v úvode knihy Piesnenie zdôvodňuje vlastný výber textov a veľmi pozitívne ich hodnotí. Ako vnímate toto medzigeneračné súznenie dvoch umelcov? Bolo pre vás niečím prekvapujúce?
„Pre mňa bolo prekvapením predovšetkým to, keď som prvýkrát videl jeho plagáty, ktoré robil ešte pre národné divadlo. Pretože niečo také originálne som dovtedy u nás nevidel. Zapáčil sa mi jeho groteskný spôsob pozerania na svet, ten mi bol veľmi blízky.
