SME
Pondelok, 23. november, 2020 | Meniny má KlementKrížovkyKrížovky

Priateľ Jána Langoša: Vedeli sme, že ho stratíme

Smrť zakladateľa Ústavu pamäti národa sa ani po desiatich rokoch ešte nevyjasnila, ale vznikla o ňom kniha.

Ján Langoš (2. august 1946, Banská Bystrica – 15. jún 2006) bol slovenský politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa.Ján Langoš (2. august 1946, Banská Bystrica – 15. jún 2006) bol slovenský politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa. (Zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)

Musíme nájsť odvahu na odhalenie pravdy, dokumentovanej v osobných životoch, odvahu niesť zodpovednosť za vlastný osud – povedal kedysi politik Ján Langoš. Potvrdil to vlastným životom, v ktorom sa jeho súkromie a spoločenské dianie priateľsky prelínali. Do tohto sveta nazrel novinár ALEXANDER BALOGH, napísal o ňom knihu spomienok a rozhovorov.

Svoj vzťah k Jánovi Langošovi vyjadrujete v knihe prostredníctvom rozhovorov s inými ľuďmi. Prečo?

„Môj hutný a úprimný vzťah k nemu potvrdzuje, že som sa na popud jeho manželky Gabriely podujal knihu napísať. Prijal som túto úlohu rád, neváhal som ani sekundu, hoci kniha nakoniec vznikala veľmi dlho.“

Skryť Vypnúť reklamu

Čo vás v minulosti najviac spojilo?

„Niekedy v sedemdesiatych rokoch sme boli obaja súčasťou širšieho spoločenstva ľudí, ktoré sa sformovalo počas vysokoškolského štúdia. Na Gorazdovej ulici v Bratislave bol dom, v ktorom vtedy na priváte bývala partia cezpoľných, čo odišli z internátu v Horskom parku. Vzácnou zhodou okolností sa vykryštalizovali ľudia veľmi podobného zmýšľania, orientovaní na kultúru a slobodomyseľnejšie fungovanie, ktorí potom pravidelne chodievali dovolenkovať na povestné Brízgalky na Kysuciach. Dodnes sa ľuďom z tejto partie hovorí brýzgalkovskí gorazďáci.

Zapadli ste bez problémov?

„Keďže som Bratislavčan, nebýval som v tom dome, chodili som tam za kamarátmi – študentom archeológie Agnesom Snopkom, kameramanom Milošom Krmíčkom, Eduardom Krekovičom, dnes známym profesorom archeológie, a zopár ďalšími. Tu sa objavoval aj Ján Langoš. Už vtedy bol ženatý a mal deti. Práve byt Langošovcov na Karadžičovej ulici sa neskôr stal novým miestom našich stretnutí.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to fungovalo?

„Byt bol skutočným azylom. Navyše v susedstve bývali viacerí ďalší priatelia – fotograf Andrej Bán, vydavateľ samizdatov Oleg Pastier či Ján Budaj z ochranárskych kruhov. Do bytu Langošovcov sa chodilo po všetkých vernisážach či koncertoch. Bol veľký, dobre disponovaný, nikoho sme nerušili. Spoločenstvo sa rozširovalo, prečisťovalo. V zásade takto dodnes funguje, chodíme stále na Brízgalky, na bicyklové výlety do južných Čiech a stretávame sa na kultúrnych akciách.“

Langošovci boli otvorení spoločenským vplyvom ako rodina. Vnímali ste, že s jej intimitou tak úzko súviseli všetky problémy bývalého režimu?

„Deti boli celkom spontánne vystavené tomu, čo sa v ich okolí deje, aj keď to súviselo s politickými otázkami. Nebolo to však na ich úkor, obaja – Gaba aj Jano - boli veľmi rodinne založení a veriaci ľudia. Myslím, že ich dcéry naopak stretnutia obohacovali, spoznali veľa ľudí, malá Lucia sa zoznámila s Václavom Havlom, keď mala desať rokov. Samozrejme, keď rodičia večer zavelili, bolo treba ísť spať. Byt bol zároveň aj skladiskom a akousi redakciou samizdatov, na ktorých Jano pracoval. Vydával Bratislavské listy, Altamiru aj samizdat K. Viacerí z ľudí, ktorí tam chodili, vlastne ani nevedeli, že ich v jednej z izieb zhromažďuje.“

Skryť Vypnúť reklamu

Stretávali ste sa viac vďaka uvoľnenej atmosfére, alebo vďaka spoločnému vzdoru?

„Prelínalo sa to, i keď nie na všetkých pôsobil politický tlak rovnako. Jano bol špička v tom, že sa svojím pôsobením veľmi blížil k prechodu do disentu. Hoci pracoval na akadémii, robil aktivity, ktoré sa za disidentské dajú považovať. Tvorba samizdatov bola na hranici basy. Vo všeobecnosti sa okolo neho pohybovalo spoločenstvo označované za ostrov pozitívnej deviácie, alebo inak sivú zónu. Ľudia v ňom neboli v tvrdej životnej opozícii, lebo každý mal zamestnanie, ale robili množstvo aktivít, ktorými sa snažili režimu nejakým spôsobom vzdorovať. Viacerí z nich sa podieľali aj na publikácii Bratislava nahlas, označovanej trochu nadnesene za slovenskú Chartu.“

Do akej miery bola táto partia otvorená novým ľuďom?

Skryť Vypnúť reklamu

„Pocit vzdoru a snaha žiť slobodne aspoň chvíľkami sa v ňom znásobovala, objavovali sa tu vždy aj iní ľudia. Navyše, Langošovci usporadúvali aj debaty pre mladých ľudí, to už boli ich širšie aktivity. V roku 1982 napríklad usporiadali veľký trojdňový, folkovo rockový festival. Samozrejme, hneď po prvom dni ho moc stopla a zakázala. Aj vtedy sa pre mnohých otvorili dvere bytu Langošovcov, zišlo sa u nich možno aj osemdesiat ľudí, divákov, účinkujúcich a možno aj tajných spolupracovníkov ŠtB, ktorí na príslušných miestach o akcii referovali. Bol tam napríklad aj Jaromír Nohavica, vtedy ešte nikto netušil, že sa v budúcnosti trošku s režimom zapletie.“

Ako ste hodnotili po páde režimu vstup Jána Langoša do politiky?

„Bolo jasné, že bol na to predurčený, no aj tak to bol veľký šok, keď Jana oslovil Václav Havel a stal sa federálnym ministrom vnútra. Spätne sa ukázalo, že to bol úplne logický krok. Po novembri 1989 sa veci dramaticky menili, každý deň niekto podával demisiu, prekvapenia sa diali ako na bežiacom páse. Zároveň sme sa museli zmieriť s tým, že spojenie s Janom stratíme. Z Prahy síce chodil domov za rodinou, aj my občas za ním do Prahy, ale už to nebol intenzívny kontakt. O to vzácnejšie boli spoločné dovolenky, ktoré sme do poslednej chvíle nevzdali.“

Skryť Vypnúť reklamu

Súhlasili ste vnútorne s jeho krokmi v politike?

„V zásade áno. Veril som mu a aj spätne mu stále verím. Nie som politológ, určite nejaké chybné kroky urobil, neboli to však kauzy ani maléry. Sám uznával, že šiel do politiky z úplne amatérskeho prostredia a bral to stoicky. Viem, že vždy všetko robil s najlepším úmyslom, vďaka tomu vznikol neskôr aj Ústav pamäti národa. Viem, že to nebol nijaký náhradný program, jeho koncepciu mal v hlave už začiatkom deväťdesiatych rokov, desať rokov predtým, než ho schválili v slovenskom parlamente.“

Čo s otáznikom nad jeho nevyjasnenou smrťou?

„Investigatívna kniha o jeho politickom pôsobení už dávno mala vyjsť. Moja knižka je skromným príspevkom, ktorý by k písaniu mohol niekoho vyburcovať. Chcel som vystihnúť len jeho priateľský, civilný portrét, podľa možnosti bez pátosu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočnú edíciu kávy Starbucks tento rok kúpite už aj v obchode
  2. Neberieme štúdium športovo, ale športujeme
  3. Investície s fixným ročným výnosom 5,5 % - 8 %
  4. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  5. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  6. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  7. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME
  9. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe
  10. Mercedes-Benz EQV je elektrické riešenie všestranného vozidla
  1. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  2. Get our subscription and support the Online Charity Auction
  3. Ako overiť či máte aktívny druhý pilier?
  4. Kurzarbeit – then, now and tomorrow
  5. Fanshop HC Košice prichádza s novinkami
  6. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  7. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe
  8. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  9. Vianočnú edíciu kávy Starbucks tento rok kúpite už aj v obchode
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 29 406
  2. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 10 443
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 271
  4. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 9 727
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 457
  6. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 9 311
  7. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 9 236
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 937
  9. Ako nahradiť fosílne palivá geotermálnou energiou? 8 794
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 8 477
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nežná revolúcia (výročie 30 rokov) – november 1989

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Matovič (OĽaNO) a vľavo minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) prichádzajú na zasadnutie Ústredného krízového štábu.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sulík zasa berie Matovičovi hračku

Premiér sa vyhráža zatváraním a otvára maturitné ročníky.

Peter Tkačenko

OĽaNO pripúšťa pri voľbe generálneho prokurátora aj odchod z koalície

Remišová by chcela, aby sa koalícia dohodla na jednom mene.

Premiér Igor Matovič.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Ak Sulík nedostane silnú podporu, Matovič ho prejde ako tank

Sulík určite neobjavuje Ameriku.

Peter Schutz