SME

Priateľ Jána Langoša: Vedeli sme, že ho stratíme

Smrť zakladateľa Ústavu pamäti národa sa ani po desiatich rokoch ešte nevyjasnila, ale vznikla o ňom kniha.

Ján Langoš (2. august 1946, Banská Bystrica – 15. jún 2006) bol slovenský politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa.Ján Langoš (2. august 1946, Banská Bystrica – 15. jún 2006) bol slovenský politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa. (Zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)

Musíme nájsť odvahu na odhalenie pravdy, dokumentovanej v osobných životoch, odvahu niesť zodpovednosť za vlastný osud – povedal kedysi politik Ján Langoš. Potvrdil to vlastným životom, v ktorom sa jeho súkromie a spoločenské dianie priateľsky prelínali. Do tohto sveta nazrel novinár ALEXANDER BALOGH, napísal o ňom knihu spomienok a rozhovorov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoj vzťah k Jánovi Langošovi vyjadrujete v knihe prostredníctvom rozhovorov s inými ľuďmi. Prečo?

„Môj hutný a úprimný vzťah k nemu potvrdzuje, že som sa na popud jeho manželky Gabriely podujal knihu napísať. Prijal som túto úlohu rád, neváhal som ani sekundu, hoci kniha nakoniec vznikala veľmi dlho.“

SkryťVypnúť reklamu

Čo vás v minulosti najviac spojilo?

„Niekedy v sedemdesiatych rokoch sme boli obaja súčasťou širšieho spoločenstva ľudí, ktoré sa sformovalo počas vysokoškolského štúdia. Na Gorazdovej ulici v Bratislave bol dom, v ktorom vtedy na priváte bývala partia cezpoľných, čo odišli z internátu v Horskom parku. Vzácnou zhodou okolností sa vykryštalizovali ľudia veľmi podobného zmýšľania, orientovaní na kultúru a slobodomyseľnejšie fungovanie, ktorí potom pravidelne chodievali dovolenkovať na povestné Brízgalky na Kysuciach. Dodnes sa ľuďom z tejto partie hovorí brýzgalkovskí gorazďáci.

Zapadli ste bez problémov?

„Keďže som Bratislavčan, nebýval som v tom dome, chodili som tam za kamarátmi – študentom archeológie Agnesom Snopkom, kameramanom Milošom Krmíčkom, Eduardom Krekovičom, dnes známym profesorom archeológie, a zopár ďalšími. Tu sa objavoval aj Ján Langoš. Už vtedy bol ženatý a mal deti. Práve byt Langošovcov na Karadžičovej ulici sa neskôr stal novým miestom našich stretnutí.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako to fungovalo?

„Byt bol skutočným azylom. Navyše v susedstve bývali viacerí ďalší priatelia – fotograf Andrej Bán, vydavateľ samizdatov Oleg Pastier či Ján Budaj z ochranárskych kruhov. Do bytu Langošovcov sa chodilo po všetkých vernisážach či koncertoch. Bol veľký, dobre disponovaný, nikoho sme nerušili. Spoločenstvo sa rozširovalo, prečisťovalo. V zásade takto dodnes funguje, chodíme stále na Brízgalky, na bicyklové výlety do južných Čiech a stretávame sa na kultúrnych akciách.“

Langošovci boli otvorení spoločenským vplyvom ako rodina. Vnímali ste, že s jej intimitou tak úzko súviseli všetky problémy bývalého režimu?

„Deti boli celkom spontánne vystavené tomu, čo sa v ich okolí deje, aj keď to súviselo s politickými otázkami. Nebolo to však na ich úkor, obaja – Gaba aj Jano - boli veľmi rodinne založení a veriaci ľudia. Myslím, že ich dcéry naopak stretnutia obohacovali, spoznali veľa ľudí, malá Lucia sa zoznámila s Václavom Havlom, keď mala desať rokov. Samozrejme, keď rodičia večer zavelili, bolo treba ísť spať. Byt bol zároveň aj skladiskom a akousi redakciou samizdatov, na ktorých Jano pracoval. Vydával Bratislavské listy, Altamiru aj samizdat K. Viacerí z ľudí, ktorí tam chodili, vlastne ani nevedeli, že ich v jednej z izieb zhromažďuje.“

SkryťVypnúť reklamu

Stretávali ste sa viac vďaka uvoľnenej atmosfére, alebo vďaka spoločnému vzdoru?

„Prelínalo sa to, i keď nie na všetkých pôsobil politický tlak rovnako. Jano bol špička v tom, že sa svojím pôsobením veľmi blížil k prechodu do disentu. Hoci pracoval na akadémii, robil aktivity, ktoré sa za disidentské dajú považovať. Tvorba samizdatov bola na hranici basy. Vo všeobecnosti sa okolo neho pohybovalo spoločenstvo označované za ostrov pozitívnej deviácie, alebo inak sivú zónu. Ľudia v ňom neboli v tvrdej životnej opozícii, lebo každý mal zamestnanie, ale robili množstvo aktivít, ktorými sa snažili režimu nejakým spôsobom vzdorovať. Viacerí z nich sa podieľali aj na publikácii Bratislava nahlas, označovanej trochu nadnesene za slovenskú Chartu.“

Do akej miery bola táto partia otvorená novým ľuďom?

SkryťVypnúť reklamu

„Pocit vzdoru a snaha žiť slobodne aspoň chvíľkami sa v ňom znásobovala, objavovali sa tu vždy aj iní ľudia. Navyše, Langošovci usporadúvali aj debaty pre mladých ľudí, to už boli ich širšie aktivity. V roku 1982 napríklad usporiadali veľký trojdňový, folkovo rockový festival. Samozrejme, hneď po prvom dni ho moc stopla a zakázala. Aj vtedy sa pre mnohých otvorili dvere bytu Langošovcov, zišlo sa u nich možno aj osemdesiat ľudí, divákov, účinkujúcich a možno aj tajných spolupracovníkov ŠtB, ktorí na príslušných miestach o akcii referovali. Bol tam napríklad aj Jaromír Nohavica, vtedy ešte nikto netušil, že sa v budúcnosti trošku s režimom zapletie.“

Ako ste hodnotili po páde režimu vstup Jána Langoša do politiky?

„Bolo jasné, že bol na to predurčený, no aj tak to bol veľký šok, keď Jana oslovil Václav Havel a stal sa federálnym ministrom vnútra. Spätne sa ukázalo, že to bol úplne logický krok. Po novembri 1989 sa veci dramaticky menili, každý deň niekto podával demisiu, prekvapenia sa diali ako na bežiacom páse. Zároveň sme sa museli zmieriť s tým, že spojenie s Janom stratíme. Z Prahy síce chodil domov za rodinou, aj my občas za ním do Prahy, ale už to nebol intenzívny kontakt. O to vzácnejšie boli spoločné dovolenky, ktoré sme do poslednej chvíle nevzdali.“

SkryťVypnúť reklamu

Súhlasili ste vnútorne s jeho krokmi v politike?

„V zásade áno. Veril som mu a aj spätne mu stále verím. Nie som politológ, určite nejaké chybné kroky urobil, neboli to však kauzy ani maléry. Sám uznával, že šiel do politiky z úplne amatérskeho prostredia a bral to stoicky. Viem, že vždy všetko robil s najlepším úmyslom, vďaka tomu vznikol neskôr aj Ústav pamäti národa. Viem, že to nebol nijaký náhradný program, jeho koncepciu mal v hlave už začiatkom deväťdesiatych rokov, desať rokov predtým, než ho schválili v slovenskom parlamente.“

Čo s otáznikom nad jeho nevyjasnenou smrťou?

„Investigatívna kniha o jeho politickom pôsobení už dávno mala vyjsť. Moja knižka je skromným príspevkom, ktorý by k písaniu mohol niekoho vyburcovať. Chcel som vystihnúť len jeho priateľský, civilný portrét, podľa možnosti bez pátosu.“

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 143
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 14 918
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 991
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 594
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 487
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 996
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 386
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 682
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 666
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 469
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 391
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 381
  6. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 370
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 359
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 789
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu