EMÍRE KHIDAYER a fotograf ALAN HYŽA vydávajú knihu Arábia chutí, ktorá ukazuje každodenný život Arabov na Arabskom polostrove, v Levante, ale aj v krajinách faraónov či v severnej Afrike.
Fotograf Alan Hyža si pri svojich zahraničných cestách zvykol jesť všetko. V minulosti nevyvracal oči nad svišťom opečeným ledlampou v Mongolsku alebo nad vareným psom vo Vietname, ba ani nad surovým studeným kurčaťom v Číne. Aj preto sa mu možno arabský svet zdal ako gastronomický raj.
„Všetko rozmanité, výborne ochutené jedlá vytvorené s fantáziou. Tak skvele pripravené ryby ako tam som hádam ešte nejedol,“ hovorí.
Vedel však dobre aj to, aké ťažké je fotografovanie i samotná komunikácia s ľuďmi. Práca fotografa v arabskom svete je skutočne jedna z najťažších. Najväčším problémom je, samozrejme, náboženstvo. Sú miesta, kam cudzinec nesmie ani vkročiť , na to, aby vošiel do mešity počas modlitby, nemôže ani pomyslieť. „Ľudia sú tam citliví na všetko, stále prežíva aj kedysi všeobecne rozšírená povera, že odfotografovaním človeku ukradnete jeho dušu,“ dodáva.
Samostatným problémom je fotografovanie žien. Len dlhoročné skúsenosti a intuícia dokážu napovedať, kedy sa to dá a kedy treba fotoaparát schovať na úplné dno tašky.
„Odfotiť v Jemene ženu beduína, kde každý muž chodí s nožom a so samopalom, sa v najlepšom prípade skončí rozbitím prístroja. Netreba zabúdať, že väčšina arabských krajín sa len nedávno vymanila alebo stále žije v diktátorskom režime, prípadne tu zúri vojna či etnický konflikt. Aj v našom svete bola kedysi dobre známa paranoja zo špiónov s fotoaparátmi, tá u nich dnes zaujíma pevné miesto. Strategických a svätých miest, životne dôležitých elektrární, vojenských oblastí, policajných koridorov, pohraničných zón a verejných činiteľov je všade neúrekom,“ opisuje.
Pohľad do zákulisia jednej z domácností. (zdroj: Alan Hyža)ALAN HYŽA (1964 )
pôsobí ako fotograf v slobodnom povolaní. Je autorom kníh Ríša zla na konci sna Koniec, Misia, Genius loci, Bratislava včera a dnes, Jednoduché šťastie, 100 ľudí a ich miest a iných publikácií. Jeho fotografie získali viaceré ocenenia doma i v zahraničí – je viacnásobným laureátom cien Czech Press Photo, na Slovensku v roku 2009 získal ocenenie Fotograf roka. Narodil sa v Levoči, od detstva však žije v Bratislave. Od roku 2008 je predsedom OZ Medzi nami.
Hyža vysvetľuje, že pre cudzinca v arabskom svete nie je ani kuchyňa spojená s domovskou a už vôbec nie rodinnou atmosférou. „Mohol by som spočítať na prstoch jednej ruky prípady, keď som počas návštevy uvidel domácu pani – samozrejme, so zahalenou tvárou – alebo nedajbože nahliadol do kuchyne.“
Pre mužských návštevníkov je určená obývačka, nie nepodobná zasadačke, vyzdobená umelými kvetmi, plastovými ozdobami a "zlatými" artefaktmi s naplno pustenou klimatizáciou. Sedí sa na zemi a obsluhuje domáci pán. Nezameniteľnú atmosféru dotvára aróma ponožiek, bosých nôh a topánok nahromadených pri dverách.
Hyža síce cielene v cudzine nevyhľadáva miestne špeciality, prax ho však naučila, že to, čo jedia domáci, je zväčša dobré a chutné. „Aj keď sa to našincovi môže zdať priveľmi exotické, ba až nestráviteľné, nikdy to neublíži,“ dodáva.
