Rolling Stones sa na novej platni, ktorú vydali po viac než desiatich rokoch a nahrali len za tri dni, vracajú k svojim bluesovým koreňom. Krátko po vstupe do Žbirkovho pražského bytu sa však vôbec nezdá, že sa budeme baviť o nejakej starej muzike. Meky mi nadšene púšťa nové single od Twenty One Pilots a The Weeknd.
„Je mi úplne jedno, odkiaľ a z akých čias hudba prichádza. Zaujíma ma, čo ma baví. Nemá význam pristupovať k hudbe s akýmkoľvek predsudkom,“ vysvetľuje nad počítačom, kde má otvorené aktuálne svetové charts a systematicky ich– skladbu za skladbou – študuje. Je to jeho rituál, takže si trúfnem tipnúť: o týždeň tu budú aj tí Stones.
Je nimi totiž – na počudovanie mnohých- odjakživa rovnako očarený ako chrobákmi, a preto bol dokonca jedným z prvých v Prahe, kto sa krátko po vydaní platne vydal do obchodu kúpiť si cédečko.
Meky Žbirka ako prvý z osvietených počúval Beatles aj Rolling Stones. (zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)„Keď som si Blue & Lonesome pustil, okamžite se mi vybavila scéna, ako som ešte ako malý chlapec sedel doma a počúval Beatles. Do izby prišiel bráško Jason a povedal mi: Beatles sú minulosťou, teraz je tu nová skupina. A dal mi pásku. Decentne som ju založil a vybehlo z nej toto,“ rozpráva Meky Žbirka a vzápätí siaha po ovládači a zo svojej veľkoryso poňatej aparatúry na plné pecky púšťa skladbu Route 66 z prvej platne stonov.
Meky, a ty komu drukuješ?
„Písal sa rok 1964 a oni ešte nehrali vlastné skladby. A potom prijde rok 2016 a tá kapela zrazu hrá v podstate to isté. A ja si vravím, do frasa, čo to zažívam?“ čuduje sa Miro pobavene a svižne mení najstaršie cédéčko Rolling Stones za to najnovšie.
