Teraz je minulosť problémom celej Európy, z jej nedostatočného poznania ťažia pravicové hnutia. Preto musíme poznať to, čo bolo predtým. Zdôraznila to pred pár dňami Gabriela Langošová. Drží sa slov svojho manžela Jána Langoša, ktorý pred desiatimi rokmi tragicky zahynul. Na jeho počesť založila spolu s jeho dvoma dcérami nadáciu.
Po páde totalitného režimu v roku 1989 bol bývalý slovenský politik a nezlomný bojovník za slobodu a spravodlivosť priamym svedkom toho, ako sa minulosťou ľudia radšej nechceli zaoberať a verili, že sa za ňou dá urobiť tlstá čiara. Čas postupne ukazoval, že nás môže dobehnúť.
Po dlhom úsilí Jána Langoša napokon v roku 2003 vznikol na Slovensku Ústav pamäti národa, ktorý rieši zodpovednosť za to, čo nespravodlivé, nemorálne, nezákonné a ponižujúce sa v minulosti stalo.
Od jeho smrti v roku 2007 tento rok už po desiaty raz odovzdáva Nadácia Jána Langoša jeho cenu. V sobotu večer ju prevezme český filozof Jan Sokol. Jej laureátmi za rok 2016 sa stávajú aj Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler.
Profesor Jan Sokol je český filozof, prekladateľ, publicista a pedagóg, jeden z najvýraznejších českých kresťanských intelektuálov. Je signatárom Charty 77, po roku 1990 sa angažoval v politike, v roku 2003 kandidoval za prezidenta a na porazenie Václava Klausa mu chýbal jediný hlas. V roku 2007 ako jeden z prvých podpísal prehlásenie Ligy proti antisemitizmu.
Jan Sokol. (zdroj: FOTO - YOUTUBE)Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi sa v roku 1943 podarilo ujsť z koncentračného tábora v Osvienčime. Ich cieľom nebolo len zachrániť si vlastné životy, ale aj podať svetu správu o zverstvách páchaných na miliónoch ľudí.
Hneď po úteku informovali o tom židovských predstaviteľov v Žiline a spísali dokument, ktorý bol následne preložený do viacerých jazykov a dostal sa do protihitlerovských štátov, jeho časti odvysielala BBC a uverejnili New York Times. Správa Vrbu a Wetzlera sa stala jedným zo základných dokumentov dejín druhej svetovej vojny.
