Názov má nedešifrovateľný, ale kto ho videl, ľahko si ho zapamätal. Nemecký film Toni Erdmann vyvoláva nadšenie už od svojej májovej premiéry, teraz ovládol aj európske filmové ceny. V soboru večer ich získal päť, vo všetkých hlavných kategóriách.
Hlavná hrdinka má niečo nad tridsať, pracuje pre nadnárodnú firmu, raz je rok v Bukurešti, raz rok v Singapure, aj jej rodný multikulturálny Berlín je už malý na to, aby bola šťastná.
Poľahky sa v nej spoznajú všetci moderní svetobežníci a workoholici.
Keď príde otec na návštevu
Film sezóny nakrútila režisérka Maren Ade ako tridsaťdeväťročná. Je blízko generácii, ktorá mení svoje pracovné pôsobisko po celom svete aspoň raz za štyri roky a ktorá sa socializuje len preto, aby niečo vyrokovala. Adeová používa čudný slovník mladých manažérov, plný investičných cieľov a vývojových projektov.
Zároveň tento príbeh napísala a zrežírovala s pochopením pre ich rodičov. Vie, že oni nerozumejú tomu, prečo ich deti strácajú na pracovných večierkoch a voľný čas trávia iba nezmyselne v nočných kluboch.


Preto je v centre jej filmu konflikt medzi mladou manažérkou a jej otcom, ktorý ju raz príde do Bukurešti neohlásene navštíviť. Toni Erdmann je meno, ktoré si pri tej príležitosti vymyslí. Zároveň si nasadí parochňu a umelý chrup, aby sa nepoznane zamiešal do tej jej modernej spoločnosti.
Vydáva sa za nemeckého veľvyslanca, robí to schválne amatérsky a tvári sa, že tiež chce niečo vyrokovať. Ak nie biznis, tak aspoň precitnutie svojho dospelého dieťaťa.
Dcéra sa zaňho hanbí a rýchlo ho z bytu vyženie, ale po jeho odchode cíti hlbokú samotu, smútok, lásku a zároveň vinu za to, že ju vo svojej nervozite nevie prejaviť.
Víťazstvo v silnej konkurencii
Európska filmová cena pre najlepší film, najlepšiu réžiu, scenár, najlepšiu herečku Sandru Hüllerovú a herca Petra Simonischeka nie je náhodou.
Do súťaže na svetovom festivale vstúpil tento film možno trochu nenápadne, bez marketingu aj hereckých hviezd, publikum - a vzápätí aj kritici a akademici - okamžite pochopili, že málokedy sa do kín dostane film s takými komplexnými emóciami. Nesie v sebe dôvod na smiech, slzy, iróniu aj radosť.
Jeho víťazstvo na "európskych Oscaroch" je o to vzácnejšie, že jeho konkurentmi boli filmy Kena Loacha Ja Daniel Blake, Almodóvarova Julieta, Maturita od Cristiana Mungiua a Elle Paula Verhoevena.
Do našich kín ho priniesla spoločnosť Film Europe, premiérovo sa premietol na Art Film Feste v Košiciach.